Územie Mongolska bolo osídlené už v dávnych dobách. Dosvedčujú to archeologické náleziská v púšti Gobi, kde našli 500 000 rokov staré pozostatky prvých obyvateľov tejto nehostinnej krajiny. Pomenovanie „mongol“ pochádza ešte z čias čínskej dynastie Tang (618 – 907). Mongoli sa zjednotil až počas vlády Džingischána, ktorý dobyl časť Ruska a Číny, jeho vnuk Kublajchán ríšu rozšíril do takých rozmerov, že sa rozprestierala od Maďarska až po Kóreu a dodnes je považovaná za najväčšiu ríšu v celých dejinách ľudstva. Neskôr sa ríša rozpadla a Mongolsko sa dostalo pod správu Číny. Po páde dynastie Qing vyhlásilo Mongolsko nezávislosť. V roku 1924 krajinu obsadili sovietski boľševici a vyhlásili tu socializmus. Ten tu pretrval až do roku 1996.
Mongolsko ponúka veľa turistických zaujímavostí. Snáď najzaujímavejšie je hlavné mesto Ulánbátar. Ulánbátar pôvodne vznikol ako kočovná kláštorná rezidencia bogdgégena, podobu júrt mali pôvodne i chrámové objekty. Jeho hlavnou atrakciou je budhistický kláštor Gandan, kláštor Daščojlin, chrám Geser a tzv. Čingischánovo odpočívadlo. Zaujímavý je aj Charchorin( alebo aj Karakrum). Je to dávne hlavné mesto mocnej mongolskej ríše, z ktorého je v súčasnosti možné už vidieť iba pôdorysy a znovu zakryté miesto vykopávok chánskeho paláca. Hlavným magnetom Karakorumu je predovšetkým známy opevnený kláštor Erdenedzú. Z historických pamiatok sa oplatí vidieť prvé centrum lamaizmu Erdene Zuu alebo Mandzušir. Sú to ruiny jedného zo zničených kláštorov, ktorý sa nachádza zhruba 50 km od hlavného mesta Ulánbátaru, neďaleko ajmačného centra Dzúnmod. Z prírodných zaujímavostí sa oplatí vidieť Orchonský vodopád, kaňon Yolyn Am či jazero Hövsgöl. Na zozname UNESCA sa nachádza Panva Uvs Nuur a kultúrna krajina údolia Orchon.
