Modrý chrobák za červenú päťtisícku

Pri jednej prechádzke po našej prírode som narazil na tieto prekrásne svetlomodré chrobáky. Keďže boli dostatočne fotogenické, zopár som ich zachytil pre potešenie ostatných. Zároveň som sa začal zaujímať, čo som to vlastne  našiel. Jedná sa o fúzača alpského – Rosalia alpina, ktorý je podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 zaradený medzi chránený živočíšny druh európskeho významu. Jeho „spoločenská hodnota“ bola touto vyhláškou stanovená na  5 000.- Sk za jedinca. Čím si zaslúžil tento chrobák takúto pozornosť, že sa dostal dokonca aj na pamätnú striebornú mincu v hodnota 500 Sk z roku 2001?

Fúzače patria do čeľade Cerambycidae a vyznačujú sa dlhými tykadlami, ktoré sú často dlhšie ako vlastné telo. Najradšej sa zdržiavajú v starých drevách, menej na rastlinách. Sú medzi zberateľmi veľmi populárne jednak pre svoju morfológiu tela , veľkosť a tiež pre pomerne dobre zdokumentovaný stav.  Veľmi dobre spracovaná je napr. posledná publikácia od Ivo Jeniše: Tesaříci, ktorá vyšla v Čechách v roku 2001 a obsahuje viac ako 300 fotiek.  

Už v publikácií Pavla Pecinu: Kapesní atlas chráněných živočíchu (1979) sa konštatuje, že výrazný pokles tohto prekrásneho chrobáka nesúvisí s jeho entomologickou príťažlivosťou, ale so spôsobom jeho života. Vyrúbané bukové kmene sú tak atraktívne pre samičky kladúce vajíčka, že  väčšina znášok končí v týchto drevách, ktoré potom prídu ťažbou nazmar. Aj staré, bútľavé a práchnivé kmene  sú v lesoch odstraňované, ako možný zdroj nákazy a tak miznú posledné úkryty pre tieto prekrásne chrobáky.

Dôkazom pravdivosti predošlého textu je aj nález malej kolónie fúzačov v Slanských vrchoch (cca 20-30) jedincov na mohutných starých bukových kmeňoch.