• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut

Meno má po Kleopatre

O tureckom pobreží Stredozemného mora sa v bedekri Polyglottu "Turecké stredomorie", okrem iného píše: "Patrí dnes k najobľúbenejším cieľom turistov.

O tureckom pobreží Stredozemného mora sa v bedekri Polyglottu "Turecké stredomorie", okrem iného píše: "Patrí dnes k najobľúbenejším cieľom turistov. Tmavomodré more trieštiace sa o skaly, ktoré žiari v papršlekoch slnka, kontrastuje so zeleňou rozsiahlych borovicových lesov"…

Toto pobrežie sa delí na dve oblasti; z nich každá je charakteristická niečím iným. Západné pobrežie až k Marmarisu je bohaté na zálivy a mnohými polostrovmi zasahuje do Egejského mora. Južné pobrežie od Antalye je členité oveľa menej; za názov Turecká riviéra vďačí dlhým pieskovým plážam. Za nimi sa rozprestiera úrodná nížina (antická Pamfýlia) a ďalej, na východe, dakedajšia antická Kilikia. Práve tá bola dlho sídlom pirátov - nepriateľov Rimanov. No a od Alanye až k Anamuru pokračuje divoká horská krajina, kde sa pohorie Taurus dvíha priamo z mora.

Poďme sa však prejsť Tureckou riviérou, presnejšie, jej frekventovanou, atraktívnou a známou časťou okolo Antalye či Alanye.

Keď sme sa z lietadla pozerali dolu, na záliv z rozsiahlou Antalyou s moderným medzinárodným letiskom - výhľad bol úchvatný. Veľký "otec Turkov" M. K. Atatürk, prvý prezident Tureckej republiky (vznikla 29. 10. 1923) nazval Antalyu "najkrajším mestom tureckého pobrežia". V súčasnosti ide o hlavné mesto provincie s vyše 400 tisíc obyvateľmi, s malebným prístavom jácht, kde v Starom meste možno obdivovať rímske a seldžucké stavby; všade sú oleandre, palmy, záhony kvetov… Staré mesto v Antalyi skutočne stojí za obhliadku, zaujímavé sú i jeho hradby, obnovené Osmanmi. Elegantné butiky nájdete na noblesných uliciach Cumhuriyet Caddesi a Atatürk Cadesi, priamo "v ich tieni". A potom už obdivujeme: Hodinovú vežu- kedysi súčasť hlavnej mestskej brány, tzv. "flautový minaret" (Yivli Minare) - štíhlu stavbu z tehál s výškou 38 m, mešitu Eski Cami vedľa neho, zrúcaninu školy koránu zo seldžuckého obdobia, náhrobky za mešitou, ktoré patria manželke osmanského sultána Beyazida II. a Mehmetovi Beyovi… Za návštevu stojí aj miestne archeologické múzeum, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie v Turecku, ale i starorímska Hadrianova brána z r. 130 po Kr., štvrť bazárov a pohostinských zariadení Eski Sebzeciler - až k autobusovému nádražiu. Pozoruhodný je antalijský mestský park, na pobreží za vežou Hídirlik Kulesi. Sú tu mnohé fontány, miesta na prechádzky, čajovne, záhony všakovakých kvetov.

Asi za pol druha hodiny (približne 135 km) autobusom, z letiska v Antalyi ktoré je supermoderné, čisté a atraktívne svojím mramorom a reprezentačnými butikmi, prejdeme cestu do centra Alanye - kde pulzuje rušný turistický život na brehu priezračného mora. Ale aj počas cesty nás oblažia pohľady na mnohé, poväčšine nové turistické komplexy, viaceré uzavreté pre hostí pobytov all inclusive, s tenisovými kurtami, záhradami, mnohorakými možnosťami športu a oddychu. Keď v diaľke, akoby vstala z mora, uvidíme strmú horu cudne zahalenú v opare, môžeme hovoriť o Alanyi, ktorú bu sme najvernejšie opísali takto: dlhánsky pruh či pláž mora, vedľa neho rušná mestská ulica, a za ňou stovky hotelov, penziónov, reštaurácií, zábavných podnikov a obchodov… Nad mestom sa týči akropola a rozsiahla seldžucká pevnosť. Alanya, v antike s menom Korakesion, bola svojho času nedobytná a okolo r. 140 pr. Kr. išlo o hlavné sídlo obávaných kilikijských pirátov, s ktorými si Rimania dlho nevedeli dať rady. Až Pompeius Veľký, v r. 67 pr. Kr., urobil poriadok. Neskôr venoval pevnosť svojej milovanej Kleopatre vojvodca Marcus Antonius. Dolu, pod pevnosťou, je prístav, odkiaľ plávajú najmä lode s turistami do miest poznávacích výletov.

Nuž, čo navštíviť alebo vidieť v Alanyi? - Červenú vežu v prístave, Fosforovú jaskyňu so svetelnými efektmi - na výletnej lodi, opevnený pahorok s Citadelou, kde z námestia pred mešitou Kuyularönü chodia aj taxíky a autobusy, a hore pevnosť Ic Kale. Severným smerom odtiaľto stoja viaceré turecké a seldžucké stavby, o. i. Süleymanova mešita a pevnosť Ehmedek. Po nej možno kráčať ďalej, s morom po pravej a rušnou mestskou tepnou po ľavej strane. Ráz pláže sa mení podľa toho, kto a ako sa o ňu stará; všade je však upravená, s vynikajúcimi službami, požičovňami ležadiel a slnečníkov, s miestami na občerstvenie, alebo i s parčíkmi kvetov a stredomorskej vegetácie. Svoje meno "požičala" egyptská kráľovná dvom plážam; na jednu možno ísť len loďou. Druhá, veľká a s pieskom, sa rozprestiera na západnej strane mesta. Priamo pri pláži je archeologické múzeum, a za zmienku stojí i krápniková jaskyňa Damlatas, so stálou teplotou 22 C.

Neopakovateľná je atmosféra okolo alanyjských pláží večer a v noci. Tisíce svetiel, nespočetné množstvo kapiel, hudobných súborov a diskoték, nadháňači do obchodov a reštaurácií, nepreberné možnosti ochutnať domáce špeciality, vypiť si obľúbený nápoj, či výbornú tureckú kávu… to všetko a ešte kadečo iné láka turistu vstúpiť a oblažuje dušu. Navyše, nikde a nikdy tu nechýba úsmev, dobré slovo, veselá nálada - Turci sú už takí. Zažívali sme to denne. Či už od personálu hotela Gold, v butiku Mustafu Türkera na hlavnej triede, od Mustafu Kandemíra, ktorý so svojráznym šarmom obsluhoval plážových hostí, od zhovorčivého majstra kuchára z Goldu - Seyfetína Demírtasa, alebo od majiteľa cestovnej kancelárie či hotela, a zároveň moderného maliara, s menom Baba Ocúl… Ponúk na oddych a poznávanie je tu veľa, medzi nimi originálny Turecký večer s tancami a ochutnávaním špecialít, plavby loďou, výlety do Kappadokie, Aspendosu, Pamukkale, k vodopádom Kursunlu… alebo jeep safari či rafting… Všetko si môžete objednať na mieste, ak ste to predtým neurobili v našej cestovnej kancelárii (čo je lacnejšie).

A tak nezostáva iné - ako to raz skúsiť. Vraj to už potom nebýva iba raz…

Ľubomír Homolka



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 11.09.2002