Martin - Úvod/Mapa

Leží na severe Turčianskej kotliny obklopený Malou a Veľkou Fatrou v doline rieky Turiec pri jeho ústí do Váhu.
Z najstaršieho osídlenia sa v okolí našli zvyšky pohrebiska lužickej kultúry, jedno z najvýznamnejších na Slovensku, s mnohými keramickými a bronzovými predmetmi a mladšie radové pohrebisko z 11. – 13. storočia.

Prvá písomná zmienka o Martine je z roku 1264 ako o obci s kostolom. Vznikol na obchodnej ceste.

Mestské výsady získal v roku 1340. Napriek tomu, že mal mestské výsady podľa krupinského práva, bol zemepanským mestom panstva Sklabiňa. To patrilo Révayovcom. Význam mesta vzrástol po tom, čo sa stal sídlom Turčianskej stolice.

V 17. storočí v meste pracovali cechy zámočníkov, kováčov, krajčírov a spoločný cech. V 18. storočí pribudli ďalšie – garbiarov, kožušníkov, obuvníkov. Obyvatelia sa zaoberali okrem remesiel poľnohospodárstvom a obchodom. Koncom 18. storočia vznikli spory medzi Martinom a Révayovcami o pozemky, trhové právo a i.

Mesto malo do polovice 19. storočia skôr provinciálny ráz. Potom sa stalo centrom slovenského národného a kultúrneho života. V Martine vypracovali v roku 1861 Memorandum slovenského národa. V roku 1863 založili Maticu slovenskú. V roku 1867 vzniklo jedno z troch slovenských gymnázií, v roku 1869 spolok žien Živena, ďalej v roku 1870 Slovenská omladina a Slovenský spevokol, v roku 1875 Muzeálna slovenská spoločnosť. Vydávali Slovenské pohľady a matičné publikácie. Vznikli nielen kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, ale aj slovenské podniky ako Kníhtlačiarsky účastinný spolok, Tatra banka a i.

Na remeselnú výrobu nadviazali menšie priemyselné podniky s výrobou nábytku, piva, tehál a celulózka. Do roku 1923 zostal Martin sídlom župy. V medzivojnovom období sa napriek zaostávaniu priemyslu počet obyvateľov zdvojnásobil. Po 2. svetovej vojne sa mesto rozrástlo, dnes je ôsmym najľudnatejším slovenským mestom s výrobou strojov, potravín, spracovaním dreva a polygrafické centrum.

V meste s bohatou históriou a tradíciami sa narodilo a pôsobilo mnoho významných osobností, spisovatelia Ján Kalinčiak, Svetozár Hurban Vajanský, Martin Kukučín, Janko Jesenský, Jozef Gregor Tajovský, Hana Gregorová, Jozef Cíger Hronský, Ľudo Ondrejov, František Hečko, básnici Janko Kráľ, Vladimír Roy, etnograf, archeológ Andrej Kmeť, národovec a spisovateľ Karol Kuzmány, maliari Martin Benka, Miloš Bazovský a mnohí ďalší.