Litva - Kultúra/Spoločnosť

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut
História
Prvá zmienka o Litve sa nachádza v Quedlinburgských Análoch z roku 1009. Počas vlády kniežaťa Gediminasa, ktorý je považovaný za zakladateľa Litvy, a vojvodu Mindaugasa, sa Litva počas 14. storočia rozšírilo smerom na juh. Územie Litvy zaberalo Minsk a neskôr aj pobrežie Čierneho mora. V roku 1410 v bitke proti Tannenburgu dosiahla víťazstvo nad Poľskom. V roku 1569 uzatvorili Litva a Poľsko mierovú dohodu s prípadným spojenectvom v prípade vojnového konfliktu. Lenže ďalších 150 rokov sa ukazovalo, ako je Litva nedostatočne chránená proti iným dobyvateľským nájazdom. Na konci 18. storočia bolo celé Poľsko okupované a Rusko získalo nedostatočne chránenú Litvu do svojho "vlastníctva". Tento stav sa zmenil až začiatkom 20. storočia, keď počas prvej svetovej vojny obsadili Litvu Nemci a vyhnali z nej Rusov.

Litva vyhlásila nezávislosť vo februári 1918. V roku 1921 sa pripojila k OSN. Aj keď sa Litva oddelila od Ruska, neprestala byť okupovaná Poliakmi, ktorí si robili nárok na hlavné mesto Vilnius. Hlavným mestom sa preto stal Kaunas. V roku 1922 sa Litva vyhlásila za parlamentnú republiku so Sejmom ako hlavným legislatívnym orgánom. Napriek tomu sa v decembri roku 1926 vojenským pučom dostal k moci Antanas Smetona so svojou nacionalistickou stranou Tautininku.

Štatút Litvy sa znova zmenil až roku 1939 v nemecko-ruskej dohode, kde sa v jej tajných protokoloch hovorilo, že všetky tri Baltické krajiny sa dostávajú pod sféru vplyvu Ruska.

Počas 2. svetovej vojny bola Litva znova okupovaná Nemcami, až do roku 1941, keď ich vyhnali Sovieti a anektovali krajinu ako súčasť ZSSR.

Po vojne až do polovice 80-tych rokov nastal v Litve priemyselný rozvoj. V tomto čase imigrovalo do Litvy mnoho etnických Rusov, no nie až v takej miere, ako do Estónska a Lotyšska. Po nástupe Michala Gorbačova v roku 1985 sa v Litve začali vyvíjať rôzne politické tlaky a názory. Jedni boli za samostatnú, nezávislú a demokratickú Litvu, zrovnoprávnenú s ostatnými krajinami, komunisti boli zas za Litvu pripojenú k Rusku.

Vo voľbách roku 1990 vyhrali zástancovia samostatnosti a aj Komunistická strana bola donútená k dohode o súhlase. A tak sa vo februári 1990 zrodil nový litovský parlament. Rusko v apríli 1990 uvalilo na Litvu sankcie, zablokovalo dovoz dôležitých palív a benzínu. Embargo trvalo až do júna, keď vodca litovskej strany Sajudis, Vytautas Landsbergis, vyhlásil, že deklarácia o samostatnosti je už neplatná. V januári 1991 bola však opäť obnovená. Moskva to nemienila tolerovať, a tak vyslala špeciálne bojové jednotky, aby získali kontrolu nad rozhlasovým a televíznym vysielaním a telekomunikáciami. Táto akcia bola úspešná iba z menšej časti, na odpor sa jej stavalo litovské obyvateľstvo, ktoré zmobilizoval Landsbergis. V druhej polovici roku 1991 sa uskutočnilo referendum, v ktorom sa 90 % obyvateľstva vyslovilo za samostatnosť krajiny.

Nezávislosť Litvy bola vyhlásená v tomto istom roku, po páde ruskej vlády. Takto sa krajina zviditeľnila, stala sa členom OSN, Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Európskej banka pre rozvoj a iných organizácií. Kvôli prudkému nárastu cien musel odstúpiť ministerský predseda, charizmatický Kazimiera Pruskiene, ktorý bol nahradený vodcom Sajudisov Gediminasom Vagnoriousom. Premena ekonomiky na trhovú bola dovŕšená v roku 1995.

Nová vláda začala úzko spolupracovať s dvoma veľkými susedmi, Bieloruskom a Poľskom. Boli ukončené dlhotrvajúce spory o litovsko-poľskej hranici.

V prvých rokoch svojej nezávislosti musel litovský parlament čeliť množstvu ekonomických problémov, ktoré spôsobovali aj politickú nestabilitu. V októbri 1992 sa konali predčasné voľby, v ktorých zvíťazila ex-komunistická strana pracujúcich (Lithuanian Democratic Labour Party - LDLP). Bronislovas Lubys bol zvolený za ministerského predsedu, ale o pár mesiacov ho vystriedal Adolfas Slezevicius. Súčastný Sajudiský vodca Algirdas Brazauskas bol vo februári 1993 zvolený za nového prezidenta Litvy. Nová vláda však opäť padla, najmä v dôsledku korupčných škandálov.

Medzičasom nastala dosť veľká zmena medzi pravičiarskymi stranami, a to vznikom novej strany konzervatívcov (Conservative Party of Lithuania - CPL), ktoré sa skladala hlavne z členov Sajudisu, pričom na čele stál bývalý vodca Sajudisu Vytautas Landbergis.

O sedem mesiacom neskôr sa konali voľby, kde získala CPL 70 miest v Seimas-e a LDLP iba 12 miest. V súčasnosti v Litve vládne CPL s Gediminasom Vagnoriousom ako premiérom, v koalícii s dvoma menšími stranami. Landbergis kandidoval v decembri 1997 na post prezidenta, no porazil ho nezávislý kandidát Valdas Adamkus (ktorý žil niekoľko rokov v USA a pracoval ako úradník).