• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Listy z Ekvadoru - 3.diel

Listy z Ekvadoru vznikli pocas mojho posobenia v krajine, kde som sa dostala cez vymenny program organizácie AIESEC. Sú to úryvky z mojich mailov kamarátom na Slovensku.

3.diel

Takze sa s Vami chcem opat podelit o moje zazitky z mojho pobytu.
Nestiham reagovat na maily a uz vobec Vam v nasledujucich riadkoch nemozem napisat vsetky svoje pocity, lebo kazdy den je niecim vynimocny...

Takze minuly vikend som sa prestahovala a byvam s tym americanom-Greg. Je velmi velmi fajn. Hura-moja anglictina je zachranena. Aj tak sme uzavreli dohodu, ze budeme rozpravat spanielsky, lebo to obaja potrebujeme daleko viac. On zil 4 mesiace na Costa Rice a tak jeho spanielcina je v podstate o.k. Byvame v uplne nadhernom apartmane, ktory vyzera ako muzeum. Ked vojdete dnu, tak je tam velky dvor a cele druhe poschodie je vlastne balkon. Mame kazdy vlastnu izbu, spolocnu sprchu a kuchynu. Okrem nas tam byvaju este majitelia a dona Teresa, ktora tento *domcek* spravuje. Teresa je velmi zlata, ma asi 50 rokov a vzdy ked rano nechame nejaky riad, tak poobede ked sa vratime z prace je davno umyty a vsetko sa leskne cistotou. Asi ma pocit, ze za tych 50$ musi robit vsetko. Ale nie, mali sme skratka stastie. Ceny apartmanov sa pohybuju od 100$ vyssie a v centre, kde byvame my je to minimalne 150$. Izbu mam zltomodru a je velmi vkusne zariadena. Vsetkych Vas teraz srdecne pozyvam na navstevu. Ked vyjdem z izby, dookola je terasa takze vzdy viem ake je pocasie, lebo tam nie je strecha, a po celej terase su gauce a kresla, kde sa super pije kavicka a cita...Taka velka POHODA. Je tam klud, co mi velmi vyhovuje. Ak chceme mat party, tak ideme na navstevu k nasim kamoskam-ukrajinke, nemke, americanke a ekvadorcanke a tam sa proste zabavame a potom sa kludne mozem vratit do pohodlia mojej izby.

Zaujimave je, ze ekvadorcania maju v kuchyni zvacsa iba studenu vodu-lebo tepla je draha. My sme opat vynimka a mame aj teplu. Zaujimava je aj sprcha. Ak chces mat teplu vodu, tak musis pustit velmi slaby prud, pretoze ak si pustis silny, tak je voda studena lebo tepla nemoze tiect silnym prudom. To ma vcera naucil Greg, lebo ja som sa vzdy este aj v sprche triasla od zimy.
Dokonca este aj peru pradlo v studenej vode. Myslim, ze budem vyuzivat sluzby cistiarni, kde Ti kilo pradla operu, vysusia a ozehlia za dolar...

Inac Greg je typicky american-priniesol si 60 kil batoziny od siat, cez laptopa, zehlicku az po purifikator vody. Grek vhupol do ekvadorskej stravy hned prvy den po prichode, ked zacal pit vodu z vodovodu a tak mu teda bolo aj pekne zle. Ked sme na ulici pili Morocho-co je mlieko s takym zvlastnym druhom kukurice a skoricou (chuti to ako mliecna ryza) a zajedali to empananadami (co je cesto z verde-zelene banany pouzivajuce sa na varenie) a plnene zeleninou alebo kuratom, tak sa z neho ekvadorcania rehotali, ze vecer pride domov a bude si purifikovat vodu...

Ja som so stravou nemala ziadne problemy, ale ja som nato isla pomalicky a vodu z vodovodu nepijem dodnes aj ked v Cuence je voda naozaj najcistejsia v celom Ekvadore. Je tu taka kosa, ze ziadne bakterie nemaju sancu prezit. Prve dni som jedla len banany a musli tycinky, ktore som si este priniesla z domu, ale jedneho dna som si povedala ze sa jednoducho musim prisposobit a jedneho dna to pride...teda hancky atd. Ale napodiv, nic take sa nestalo...ekvadorske bakterie ma maju rady.

Co sa tyka tej internacionalnej party, tak dopadla uplne skvele. Varili sme jedla typicke  pre kazdu krajinu. Aj ked halusky boli s nejakym inym druhom syra, chutili kazdemu. Americanka napiekla brawnies a nemka garlicbread. Ekvadorcania napiekli tortillas-co su placky z tych zelenych bananov a kukurice, ceviche a motepillo. Ekvadorcanka nas ucila tancovat salsu a pili sme zhumir(ekvadorsky spirit)-ktory sa pije bud s kolou, alebo sa miesa s teplou vodou so skoricou, cernicami a citronom. Celkom chutne...
Ochutnala som este aj dalsie ekvadorske jedla a tak moja domienka ze domov pridem len kost a koza sa nepotvrdzuje, pretoze chcem ochutnat vsetko a kuchyna je naozaj chutna. Najviac mi chutia jogurty, ktore pripravuju z cerstveho ovocia a takmer mrazene a podavaju s chlebom z yuki.

Nejake postrehy z Ekvadoru: policia sa tu  premava na motorkach a nosi zbrane vacsie ako ja. Taktiez straznici v bankach, uradoch ...trochu odstasujuce.

Ekvadorci maju vzdy dost casu, najma ked sa ide na party. Ak sa ma party zacat o osmej, je pomaly drzost ked dorazis o deviatej. O desiatej dorazis a si prvy. Zaujimave je, ze si na narodeniny nenosia darceky. Vzdy len piju a vela tancuju, co ja teda velmi nie...Tak sa len prizeram z kutika:)))

Tu v Cuence maju 52 kostolov, na kazdy tyzden jeden. A kedze tu budem len pol roka, tak musim kazdy tyzden navstivit dva...Cuenca je naozaj pekne mesto.

Tento vikend by som mala ist do QUITA, lebo ten chalan, s ktorym som si pisala este na Slovensku je momentalne v Quite a odchadza do Peru odkial sa potom v decembri vracia na Slovensko. V Quite mame dokonca aj slovensku restauraciu a je tam jedna presovcanka. Tiez sa mi ozvalo este jedno dievca so Slovenska, ktora ide na rocnu prax do Quita. Skoda len ze je to 10 hodin autobusom a najma je v nom zima. Alebo druha moznost je ze pojdeme na plaz, ktora je asi 2 hodiny odtialto. Dovod preco je v Cuence taka zima je ze sa nachadza 2500m nad morom a v nejakej studenej kotline. Tu sa regiony rozdeluju prave podla podnebia. No zase v nizsie polozenych oblastiach hrozi malaria a tak si nenavyberas.
V Cuence vraj tiez zije nejaka styridsiatnicka, ktora sa tu vydala. Chcela by som ju navstivit.

Obcas sa tu vraj stava, ze niekoho prepadnu, ale nie je to preto zeby mu chceli ublizit, chcu len peniaze a sperky. Takze ja teraz namiesto svojich obvyklych 5 prstenov nosim preistotu jeden aby som nevzbudzovala pozornost. Ale inac nemam pocit, zeby bolo toto mesto nebezpecnejsie ako ktorekolvek ine. AK dodrziavas urcite pravidla, a nezdrziavas sa sama v noci na neosvetlenych uliciach tak je pohoda.

Momentalne som si zmenila cas mojej skoly na 17.00-19.00, lebo som nemala cas cez obed kedy jest. Takze pracujem od 8.00-13.00 a potom od 15.00-16.30. Zaujimave tiez je, ze vacsina ekvadorcanov obeduje doma. Z officu sa odide o jednej a vracia sa o tretej a medzitym ma kazdy dost casu, aby sa najedol. To by bola parada na obednajsiu siestu v bratislavskych ulickach-Prasna basta a spol.

Este raz Vas chcem pozvat sem, lebo je tu naozaj krasne...

Z dalekej cesty...Andrea Andreiita


Autor/zdroj: Andrea Frenová
Text bol naposledy zmenený dňa: 10.12.2002