AIESEC. Sú to sú úryvky z mojich mailov kamarátom na Slovensku., Ekvádor. dovolenky, dovolenka, zájazd, zájazdy, ubytovanie, ubytovania, kúpeľné, relaxačné pobyty, krajiny, metropola, metropoly, letoviská, letenky, hotel, hotely, penzión, penzióny, chata," /> AIESEC. Sú to sú úryvky z mojich mailov kamarátom na Slovensku., Ekvádor:" />
  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Listy z Ekvadoru - 1. diel

Listy z Ekvadoru vznikli pocas mojho posobenia v krajine, kde som sa dostala cez vymenny program organizácie AIESEC. Sú to sú úryvky z mojich mailov kamarátom na Slovensku.

Najprv na vysvetlenie, som momentalne v Ekvadore na vymennom programe cez AIESEC a pracujem v jednej firme, ktora sa zaobera distribuciou energie.

Takze k veci. Usetrim Vas podrobnosti z mojej cesty. Len jeden pocit-DLHA. Jedinu vec by som chcela poznamenat. Dakujem vsetkym mojim kamaratom, ktori mi radili aby som si zobrala nieco na svoju sebaobranu. Kedze nic ineho ako slzak ma nenapadolo, tak som naklusala do Michlovskeho cyklosportu a tam ma predavac zabil otazkou-na ludi alebo na zvierata. Pri odpovedi-na ludi-som sa citila ako najvacsi kriminalnik. To som vsak este nevedela co ma caka. Na Viedenskom letisku pri kontrole prirucnej batoziny mi tetuska oznamila, ze  tam niekde mam sprej a ze ho chce vidiet. Vtedy som sa druhykrat citila ako nejaky lump, lebo mi oznamila ze to prevazat nemozem. Nakoniec mi to poslali v specialnom obale do Madridu. Tam som si to vyzdvihla s prichadzajucou batozinou ostatnych, ktori koncili v Madride, pretoze o moju sa nadalej starala Iberia. Dalsi den pri odlete z Madridu, po predchadzajucej skusenosti, som sa pri kontrole batoziny preistotu priznala, ze nieco take prevazam, a tak nech mi to teda poslu v specialnom obale a ja si to uz v Guyaquille vyzdvihnem. Ale tentoraz sa na mna tetuska, ktora dokonca nehovorila ani trochu anglicky pozrela ako na totalneho vraha a vysvetlila mi, ze v Spanielsku je nieco take dokonca ilegalne kupit a tak nech si vyberiem-bud to hodi do kosa alebo ma da policajtom. Velmi rychlo som si vybrala tu prvu alternativu a bola som rada ze uz ziaden slzak nemam. Takze momentalne som bez ochrany, ale nebojte sa ja si uz nejako poradim.

Do Guyaquillu som dorazila po trinasthodinovej ceste a tam ma uz cakali AIESECari+jeden nemec, ktory tam je na praxi. Prvy sok bol, ked som vysla z letiska, objavila sa masa cakajucich ludi zavesenych na zabradli pred letiskom. Ked som si vsak uvedomila, ze vychadzam takmer posledna, pochopila som ze necakaju na svojich pribuznych. Preistotu som si pritisla blizsie svoj prirucny vak a hladala niekde AIESEC...

Ked som sa uz konecne viezla v taxiku-trikrat sme odmietli pretoze cena bola prilis vysoka-mala som pocit ze zaspim... Ked som si este uvedomila ze musim vstavat o piatej aby som stihala prve lietadlo do Cuency, chcela som spat okamzite. Na druhej strane byt v Guayaquille a nepozriet si ho by bol tiez hriech. A tak sme sa vybrali na vecernu prechadzku a rychlu exkurziu mestom.
Aj napriek tomu, ze bolo asi 22.00, vsade navokol boli deti-male, vacsie, s rodicmi, bez nich, deti zobrajuce, deti tancujuce...cele mesto zilo...vsade nieco ponukali na predaj a ja som si len drzala svoje vrecusko s pasom a peniazmi.

Miesto kde som spala nebolo nicim vabne. Bol to byt jednej baby a vsade bola spina. Najma v kuchyni spojenej s obyvackou, kde bol jediny naznak koberca. Spala som v jednej izbe a okrem nej tam bola este jedna s velkou postelou, ale este 5 ludi. Nechapala som kde chcu spat. Ale ked som sa rano zobudila, uvidela som ich na tom koberceku, bola som rada, ze odchadzam. Sprcha bola kdesi na balkone-nstastie je v Guayquille teplo. Odvtedy som o teple nepocula...
Nasledovala polhodinova cesta do Cuency a to cele dalej je ako sen...

Co sa tyka prace, je to uplne skvele. Vsetci su velmi mili a vychadzaju mi v ustrety. Do prace sa vozim firemnym autobusom-ktory je zadarmo... Pracujem od 8.00-13.00 a od 15.00-18.00, ale momentalne chodievam na spanielcinu kazdy den od 12.00-14.00, takze mam hodinu z pracovnej doby. Skola je tiez uplne fantasticka. Mam ucitela len sama pre seba a k tomu k dispozicii kniznicu a internet, len keby nebol taky pomaly alebo aspon keby som mala viac casu. Dokonca mi vydali aj ISIC kartu a mame zlavy v obchodoch a restauraciach. V pripade nudze maju vsetci studenti moznost zavolat personalu skoly a oni im vzdy pomozu-lekar, zubar, byvanie-cokolvek. Proste skola na urovni.
Vo firme ma predstavili od generalneho riaditela cez lekara az po upratovaca...Firma je na takej urovni, ze niektore slovenske podniky by sa fakt mohli hambit...

Ja viem, ze tieto vsetky veci su vo svete uplne bezne-ale v Ekvadore by som to fakt necakala....
Jediny problem, ktory tu je, ze takmer nikto nerozprava anglicky. A ked aj, tak velmi malicko. A kedze moja spanielcina je zatial tiez asi na takej urovni, mam pocit ze moja anglictina pojde dole vodou, lebo sa im snazim nieco vysvetlovat vo velmi jednoduchych vetach. Uz sa tesim nato, ked budem rozpravat plynule spanielsky...

Z dalekej cesty...Andrea Andreiita


Autor/zdroj: Andrea Frenová
Text bol naposledy zmenený dňa: 05.02.2002