• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

LISTY Z ARMÉNSKA - 3. časť: Súčasné Arménsko sa predstavuje

Slovné spojenie výmenná študentská prax znie na prvé počutie tak trocha povinne ba až nudne. Keď sa však doplní o slovko medzinárodná, pričom je miestom pobytu Arménsko, začína to byť zaujímavé...

- Nemec? Francúz? Američan? Holanďan? Cech? Poliak?...
- Nie, nie, nie. Ja som zo Slovenska!

Takto nejako prebehol fragment rozhovoru s troma tetuškami vo vojenskom múzeu Ministerstva obrany Arménskej republiky, do ktorého som pred par dnami nakukol. Upútal som ich pozornosť hneď po vstupe do haly vo veľkom podstavci ešte väčšej sochy vojaka, postavenej na pamiatku obetiam 2. svetovej vojny. Sotva pochopili po úvodných arménskych slovách, že sa môžeme dohovoriť len po rusky, začali sa vypytovať na moju národnosť a ja som im dal možnosť uhádnuť. A výsledok, ako som opäť raz zviditeľnil meno nasej krajiny, ste si už precitali.

Po chvíli som sa pobral prezrieť si výstavu na prízemí. Tykala sa vojny v Karabachu, myslím, že v rokoch 1990-1993. Desiatky fotografii padlých, mladých i starších Arménov, články z novín, dokumenty o pretrhnutých životných nitiach. To všetko vytváralo smutný dojem. Ku koncu prehliadky ma šokovala informácia pri fotografii pohraničnej nákladnej železničnej stanice: cez Azerbajdžan kedysi prúdilo do Arménska 87% všetkých nákladných vlakov spoza hraníc, teda aj mnohé z Ruska. Prúdilo. Kedysi. Prišla vojna a zatvorením hranice sa prúd zastavil...  "A je tu ešte výstava o 2. svetovej vojne?", opýtal som sa mladej dámy na to, čo som tu povodne očakával a čo evidentne kedysi aj na prízemí vystavovali. Ta okrem rozhovoru s dvoma staršími tetami nemala žiadnu inú zábavu než lakovanie nechtov (bol som tam vtedy jediný návštevník). "Áno, na druhom poschodí. Ale teraz je to zatvorene, lebo tam nie je svetlo. Nemáme peniaze na elektrinu. Otvárame to pre návštevníkov len na 9. mája...", znela vyčerpávajúca odpoveď.

Touto ilustráciou som sa pokúsil obrátiť vašu pozornosť na súčasnú ekonomickú situáciu Arménska. Veru, keď o nej človek začne rozmýšľať, rozhodne mu nie je do spevu. V zásade ide o tranzitnú ekonomiku smerujúcu k trhovému mechanizmu, teda podobnú tej nasej slovenskej. Takže možno nájsť podobne črty prechodu ako uvoľňovanie trhu, privatizácia, vytváranie súkromného sektoru a potrebných funkčných inštitúcií a pod. A takisto aj negatívne tendencie ako napríklad korupcia a snaha získať na transformácii čo najviac pre seba (teda u tých, čo majú na to páky).  Avšak je tu jeden rozdiel oproti slovenskej realite, a to v rozmeroch
problémov a v miere ich dopadu na život krajiny. Ten rozdiel je veľký, niečo ako porovnanie Dávida s Goliášom. Okrem už spomenutej vojny v Náhornom Karabachu a zmrazených vzťahov s Azerbajdžanom sa pretrhli obchodne cesty so svetom aj vďaka nedávnej občianskej vojne v gruzínskom Abcházsku. Veľké problémy prinieslo Arménom aj oddelenie krajiny od zväzku v bývalom ZSSR a aby toho ešte nebolo dosť, ničivé zemetrasenie v decembri 1988 je tým posledným veľkým úderom (hoci chronologicky vlastne prvým), čo zrazil arménske hospodárstvo tam, kde dnes je. Keď si ďalej vezmeme, že s Tureckom sú zatvorene hranice a vzdialenosť od Európskej únie je 3 časové pásma, človek pomaly prestane veriť, že by sa tato krajina mohla z toho marazmu tak rýchlo dostať.

Ako ma poučil môj informačný zdroj z internetu, arménske vlády si zvolili sokovu terapiu prechodu, pričom vraj krajina už dno dosiahla v rokoch 1994-95 a pád sa už podarilo zastaviť. Že je to asi pravda, možno dokázať hádam napríklad kurzom dolára. Keď som prišiel, stal 1 dolár zhruba 545 dramov. Po vyše mesiaci sa kurz nielen udržal, ale nepatrne aj vylepšil, keď za dolár teraz pýtajú o 5 dramov menej (napríklad v ruských rubľoch dolár zdražel v rovnakom období z 24,50 na asi 25,60).

Keď už sme spomenuli tu arménsku menu, pozrime sa jej trosku "na zúbky". Nepoužívajú tu momentálne žiadne mince, len papierové bankovky. Keď som to zistil, sklamane som konštatoval, že si tu asi nevychutnám ten príjemný pocit, keď človek nájde na ceste mincu, hoci aj malej hodnoty, ako sa mi to často stáva doma alebo v iných krajinách. "Bankovky sa nezvyknú váľať po zemi", uzavrel som úvahu. Zaujímavé je, že skutočnosť so mnou nesúhlasila a pred par dnami mi pripravila prekvapenie v podobe bankovky 10 dramov na chodníku. Je to bankovka najmenej hodnoty a je ekvivalentom zhruba našich 80 halierov. A taktiež som kdesi za nábytkom raz úspešné lokalizoval jednodramovú mincu z roku 1994, ktorá mi však ako platidlo teraz už sotva poslúži.

Čo sa týka nezamestnanosti, ako vravel kamarát, oficiálne štatistiky za rok 1998 hovorili o 25%, ale neoficiálne to mohlo byt aj 40%. V súčasnosti by tie čísla mohli byt menšie. Keď si dáme tieto údaje dohromady so spomínanou defláciou, nemožno povedať, že by to bola ružová situácia, skôr také riadne zmrazenie ekonomiky, ktoré by potrebovalo nejaké oživenie. Nebudeme sa však vyčerpávať teoretickou analýzou situácie, poďme sa radšej v ďalších častiach nášho "virtuálneho cestopisu", ako to nazval jeden z čitateľov, pozrieť na reálne dôsledky, ktoré tu človek môže vidieť na vlastne oči a na každom kroku.

Záverom ešte par slov k politickej situácii, aby bol obraz o krajine úplnejší. Majú tu podobný systém ako v Rusku, keď parlament a prezident sú volení priamo občanmi, obaja na 5 rokov. Prezident ma právomoc menovať a odvolať premiéra. V súčasnosti si prezidentské slasti a strasti vychutnáva Róbert Kočarjan, ktorý bol zvolený na jar roku 1998. Veľavravne vyznievajú aj informácie, že počet ministerstiev vo vláde bol nedávno znížený z 31 na 21 a počet poslancov v parlamente sa ma v roku 2000 znížiť zo súčasných 190 na 131. Inak politické pomery, ako som vyrozumel z povrchných debát s miestnymi ľuďmi, sú viac-menej podobne pomerom v Rusku či u nás, t.j. v krajinách, kde výrazy demokracia, sloboda názorov a ich príbuzní sa zahniezďujú ešte len niekoľko rokov a niekedy dosť pomaly a bolestivo.

LISTY Z ARMÉNSKA - 2. časť
LISTY Z ARMÉNSKA - 1. časť


Autor/zdroj: Miso Zarnay
Text bol naposledy zmenený dňa: 02.01.2001