List z Indonézie 4

Čau lidicky,
mám nejaké novotky, tak Vám píšem…

Tento víkend som bola na úžasnom výlete. Navštívila som Borobudur, jeden z najkrajších budhistických chrámov na svete. Veľa ľudí ho zaraďuje ako div sveta. Budhistický komplex na strednej Jáve, tak isto označovaný za najkrajšiu pamiatku na Južnej pologuli. Postavaný niekedy okolo 8 storočia. A keďže vzdialenosť je len cca 100 km zo Semarangu (kde bývam), tak som si to nemohla nechať ujsť. Naplánovali sme si to už mesiac dopredu. Mali sme odisť v piatok o 16.00 firemným autom. Náš vodič povedal, že nemôže ísť asi 2 hodiny pred odchodom, ale že môže ísť jeho syn. Jeho syn povedal o 17.00, že nemôže ísť (hodinu ho hľadali) no a konečne o 18.30 sme odišli (syn s otcom pohľadali nejakého ich rodinného priateľa). No chlapík to bol celkom sympatický, akurát keby vedel šoférovať…

Cestou tam si pamätám len nejaké záchody na polceste…. Pozreli sme si Yogyakartu (úžasné mesto) aj Prambanan (veľmi známy hinduisticky komplex chrámov – postavený v 9. storočí)… Ak si pozriete nejaké materiály o Indonézii, zaručene tam nájdete Prambanan a Borobudur – o tom sa nedá písať, to proste musíte vidieť.

Cestou naspäť ma posadili vedľa vodiča, že vraj mi bude menej zle (tie ich cesty nestoja za veľa). No neviem, či to bol až taký skvelý nápad…mali pravdu, že mi zle od žalúdka nebude…Však som bola v takom strese, že som ani nevnímala, že či mi je zle alebo nie. Naučila som sa za tie tri hodinky cesty základné pravidlá “ako jazdiť v Indonézii” (inak všimnite si, že cesta trvala  vyše 3 hodín a vzdialenosť je cca 100 km…to hovorí za všetko:)

Tak k tým pravidlám…
1. Trúb stále, všade a na všetkých
2. Jazdi (väčšinou) po ľavej strane vozovky
3. Keď ťa predbieha auto, nenechaj sa
4. Keď nestíhaš obehnúť auto, lebo ide auto oproti, zasvieť diaľkové svetlá
5. Keď sa nedá obehnúť sprava, obehni zľava
6. Keď predbieha vodič pred tebou, môžeš obiehať aj ty
7. Keď je spolujazdcovi zle, choď ešte rýchlejšie

To sú len tie najzákladnejšie:) Chlapík nestíhal z toho, že som sa pripútala. Asi sa najskôr urazil. Proste tu to nikto nerobí. Ale ja som si nemohla pomôcť...

Ozaj chystám sa precestovať trošku Indonéziu…tak som porosila kamarátov na miestnej univerzite, aby mi pomohli. Potrebovala som vlak alebo autobus na Bromo. Bromo je jedno z najkrajších miest na Jáve – asi 4-5 sopiek pokope a okolo džungľa…
Tak mi včera kamarátka volala a moooc ma potešila svojou lámanou angličtinou: “Gabi you cannot go to Bromo by train or bus but you can go to Bali by airplane”. Možno vám to pripadá hlúpe a nezmyselné ale takto to tu jednoducho chodí. Všade a stále. Najzákladnejšia fráza je „Tidak Bisa“ (znamená to “It’s not possible”). A za tým vždy nasleduje “Sorry Missis”. Čí idete do banky, do obchodu alebo si chcete kúpiť lístok. Jedna vec je, že tu skoro nikto nevie po anglicky a druhá vec je, že tu je to štandard. Pravdaže sa k Bromu môžete dostať autobusom, ale musíte si to vybaviť sami, nie čakať, že vám s tým niekto pomôže…a už vôbec nie spoľahnúť sa na niekoho. Je to nepríjemné povedať, ale chodí to tu tak. Plánovanie a dochvíľnosť sú pre Indonézanov nepochopiteľné pojmy. A jednoducho, keď sa im nechce alebo niečo zabudnú, nikdy nepriznajú chybu…proste povedia Tidak Bisa:)
Ale aj tak to tu mám rada. Ale jednoznačne sa spolieham sama na seba. Keď prídem naspäť na Slovensko bude zo mňa iný človek:) Nebudem od nikoho nič čakať, na nikoho sa nespoľahnem, budem neskutočne trpezlivá a budem mať pevné nervy:)

Tak sa majte krásne a Indonézia je napriek tomuto všetkému krásna krajina.

gabika