List z Indonezie 1

Tak som sa vybrala na dlhu polrocnu cestu do dalekej exotickej Indonezie na pracovnu staz cez AIESEC.

PRICHOD
V Jakarte ma cakala jedna kocka z AIESECu. Teda to som si najprv myslela ze bude jedna. Tiwi (tej kocky meno) prisla aj s celou rodinou co v Jakarte ma. Bolo ich asi 8-9. A jedno auto. Tak ked ma vyzdvihli vsetci sa so mnou pekne zvitali (najstarsi mal tak okolo 60-tky a najmladsi cca 4 roky. Po tom ako sme sa vsetci usadili pred letiskom, zacali na seba kricat. A ja ze co sa deje... Tiwi mi prelozila ze sa hadaju u koho budem spat. Po 30-40 minutach to vyhrala mala sestrocna Dita svojim huronskym revom co spustila a prestala az vtedy ked jej povedali ze spim v jej izbe. Tak sme sa pobrali k autu. Najtypickejsie auto je tam take japonske 4x4(ja sa v tom nevyznam:). Vpredu 2 sedadla az na to ze tam sedeli styria - dvaja rodicia + 2 deti na kolenach a v zadu neboli sedacky iba akesi police okolo a v strede 2 stolicky. Take klasicke kancelarske na umelohmotnych koleckach:) Takze ked zabrzdili (a oni brzdia stale) bud som si trepla hlavu o strechu alebo mi stolicka zdrhla spod zadku. Inak vsetci clenovia rodiny boli priblizne o 10 - 20 cm nizsii ako ja. Takze mali mensie problemy. A to tam bolo 6 dospelych ludi... Tiwi mi je tak po plecia...

Potom ma zaviezli do KFC (podobny Mc Donaldu) kupili mi jest a povodili po obchodoch. Nie ze by som bola vtirka ale nic ine mi nedali na vyber.

Domcek mali taky standardny jakartovky - nizky murovany asi 6 malickych izieb a byva tam 8-10 ludi. Zacinam chapat ako zije v jakarte 10 milionov ludi... OK, bol vecer, tak ze sa idem umyt. Pridem do "kupelky" a jedine co sa podobalo nasej kupelke boli zubne kefky a zachodova doska. Voda tam bola v takej velkej nadobe (mandi) ale nic kde by som pouzitu vodu davala. Tak po 5 minutach uvazovania som to vzdala a isla sa spytat. A oni ze co od nich chcem tak sa tam pred dverami zhromazdili a ukazali mi ako si umyvaju zuby a potom si odpluli na zem... Aj zachod bol srandovny - vlastne tam nie je ziadna misa len taky otvor a na nom zachodova doska. Jasne ze ziadny toaletny papier. Tak na to
som prvy den naozaj zaludok nemala...

Inak musim vam spomenut sposob dopravy. Jazdi sa na lavej strane - teda ako sa podari alebo ako to komu viacmenej vyhovuje. A trubi sa vsade a stale a na vsetkych. Znamena to: "uhni", "to je moj pruh" (pripadne "to je moja krajnica"-lebo cesta moze mat dva pruhy - oni si urobia aj styri) alebo "ja som tu najlepsi sofer".

Na druhy den som sla s Tiwinym strykom do banky, kde pracuje. Tam som mala pockat na Tiwi a jej kamosku. Dohodli sme sa na 9-10am ale ked bolo 11.30 tak som si to rozmyslela a ze sa idem popozerat von... Trvalo mi asi 2 minuty kym som sa vratila lebo vonku sa na mna vrhlo kopa predavacov a taxikarov a vsetci mi chceli nieco predat alebo ma niekam zviest. Potom ked baby nakoniec dorazili tak sme sa vybrali na najlacnejsi trh v Jakarte. Vyzera to ako Mileticka v BA az na to ze je to kryte je to ovela vacsie a na 5 poschodiach a je tam ovela vacsi krik. Stretla som tam niekolko tisic indonezcanov ale ani jedneho "bieleho" cloveka. Tak som si pripadala trocha cudne. Zabalili sme to asi po 2 hodinach ked baby nemohli nic kupit lebo im kvoli mne ponukali 2-4 nasobne ceny... Naspat sme sli autobusom. To je tiez zazitok. Na kazdej druhej “zastavke” tam vosiel nejaky poulicny predajca so srobovakmi, ziletkami, perami, vodou a neviemcim este - odprezentoval vyhody svojho produktu, kazdemu dali po jednom do ruky a potom to zasa zozbierali, ked clovek nemal zaujem. K tym zastavkam - v Indonezii nie su zastavky - proste ked zakricis a v buse je miesto tak on ti zastane. A buse je miesto vzdy (aj ked mate pocit, ze sa tam nezmesti uz ani cloviecik, dalsich 10 sa tam urcite vojde). Takze sme stali na kazdom rohu. Okrem toho u nich su zapchy uplne bezne, tak potom v ramci Jakarty trva cesta v pohode 1-2 hodinky.

SEMERANG
Toto mestecko sa mi ovela viac paci ako Jakarta. Ziju tu "len" 2 miliony. Byvam v krasnom domceku na kopci. So mnou tam byvaju este 2 kocky z Filipin. Som v izbe sama, akurat s mojim kamosom Hugom. To som tak nazvala takeho maleho gekona co mi tam chyta muchy a moskyty(teda aspon myslim ze na to sluzi...). Ale od vcera vecera som ho nevidela. Dufam ze sa nenastahoval do mojho kufra. V celom dome mame okolo 15 takychto priserok - za obrazom, na strope, v kuchynske linke, a este aj medzi sladkostami v skrini. Nas domcek ma cca 10 izieb - aj s obovskou obyvackou, garazou, modlitebnou a 2 zachodmi. Inak od dnesnej noci viem co znamena slovo moskyt. Pospala som si iba asi 3 hodiny. Mala som ich v izbe okolo 15-20, polovicu som pozabijala a rano vsetko vystriekala sprejom proti moskytom. Tak uvidime...asi budem musiet zohnat Huga a inych kamosov nech tam urobia poriadok.

Dnes som bola v prvy krat v robote. Ucim anglictinu takych malych zlatych krpcov od 2-5 rokov. Su moc fajn a som pre nich asi dost velka atrakcia kedze som tam jedina blondinka (aj ked spinava)... A som oficialne Ms Geby - native speaker from Czekoslovakia (pripadne from Czech Republic). A mozem im kludne do nemoty vysvetlovat ze nemusi byt kazdy europan native English speaker.

Tak zatial, skoro sa Vam ozvem…

gabika