Liptovský Mikuláš - Úvod/Mapa

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut
Nachádza sa uprostred Liptovskej kotliny v doline rieky Váh. Na juh od mesta sa týčia Nízke Tatry a na severe zase Západné Tatry.

Najstaršie osídlenie územia sa viaže na dobu bronzovú. Našiel sa tu tzv. bronzový poklad, svojho času najväčší v oblasti Karpát. Odvtedy bolo územie už stále osídlené, čo dokazujú archeologické nálezy. Zo slovanského osídlenia sa zachovali zvyšky radového pohrebiska z 12. storočia.

V polovici 13. storočia na námestí osady, kde sa už vtedy konali trhy, postavili Kostol sv. Mikuláša. Prvý písomný záznam o Liptovskom Mikuláši je z roku 1286, keď už malo ráz mestečka. Vlastnili ho Pongráczovci, ktorí v polovici 14. storočia získali pre obec mestské výsady s trhovým právom. Obchodu a remeslám napomohlo získanie ďalších výsad týždenných trhov a jarmokov v roku 1424. Rozvíjal sa ako zemepanské mestečko. Bol strediskom majetku Pongráczovcov.

V 15. storočí dali Pongráczovci vystavať kúriu a opevniť kostol, tým význam mesta narástol. Na rozhraní 15. a 16. storočia už patril medzi najdôležitejšie obchodné strediská Liptova s rozmáhajúcou sa remeselnou výrobou. Vznikli cechy remeselníkov, a to ševcov, kováčov a zámočníkov, kožušníkov, čižmárov a i.

V roku 1677 sa stal centrom Liptovskej stolice a v roku 1693 ho oslobodili od platenia mýta. V roku 1713 tu popravili, obesili na hák za ľavé rebro zbojníka, ľudového hrdinu Juraja Jánošíka.

V 18. storočí sa najviac rozšírila výroba a spracovanie koží. Tunajší garbiari sa preslávili aj za hranicami Uhorska.

V 19. storočí sa mesto stalo jedným z najvýznamnejších centier slovenského národného a kultúrneho života. Prispel k tomu aj vydavateľ slovenských kníh a ochotník Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Pôsobil tu spolok Tatrín a mnohí národní dejatelia, najznámejší z nich bol kňaz Michal Miloslav Hodža. Zriadili verejnú knižnicu. Konali sa divadelné predstavenia. Učilo sa v nedeľnej škole. To všetko pôsobilo na národné povedomie. Pripravili sa podmienky na vyhlásenie Žiadosti slovenského národa ako prvého politického programu slovenských národovcov dňa 10. 5. 1848.

Zrušenie cechov v roku 1872 a výstavba Košicko-bohumínskej železnice podnietili vznik priemyselných závodov. Dlhoročné skúsenosti majstrov sa uplatnili v kožiarskych závodoch. Založili tu ešte textilku, likérku a chemickú továreň. V medzivojnovom období mesto stagnovalo. Zatvorili sa niektoré kožiarske prevádzky.

V druhej polovici 20. storočia tu vznikla kožiarska, textilná, potravinárska a nábytkárska výroba.

V meste s bohatou históriou sa narodilo a pôsobilo mnoho významných osobností, básnik Janko Kráľ, vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, vynálezca Aurel Stodola, maliar a spisovateľ Janko Alexy, spisovatelia Michal Miloslav Hodža, Janko Jesenský, Svetozár Hurban Vajanský, Mária Rázusová-Martáková a i.

V regióne sa oplatí vidieť

Demänovskú jaskyňu Slobody tvorí niekoľkoposchodový labyrint chodieb a dómov v celkovej dĺžke 7007 m. Jaskyňa má bohatú kvapľovú výzdobu najrozličnejších tvarov a sfarbenia od alabastrovobielej po tmavočervenú. Charakteristické sú jazierka s pestrou výzdobou..
Téma: Jaskyňa
Je spojená s jaskyňou Mieru, má niekoľko poschodí, z ktorých najnižšie je zaľadnené. Odporúča sa jej návšteva v máji – júni, kedy je ľadová výzdoba krajšia. Jaskyňa je veľmi stará. Prevádzkový okruh je 680 m dlhý.
Téma: Jaskyňa
Nachádza sa na severe Nízkych Tatier v Liptovskom krase. Jej neveľké priestory sú bohto zdobené sklovito priehľadnými a voskovožltými kvapľami. Charakteristické sú excentricky rastúce stalaktity. Prevádzkový okruh je 300 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Liptovský Mikuláš

Na okolí doporučujeme navštíviť

Zvaná tiež Izbica, nachádza sa v Starohorských vrchoch. Je typom puklinovo-rútivej jaskyne, ktorá vznikla erozívnou činnosťou podzemných vôd a rútením sa povaly. Jej výzdobu tvoria biele pagody, sintrové jazierka a nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi. Dĺžka prevádzkového okruhu je 800 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Banská Bystrica
Téma: Múzeum
Východiská: Ružomberok
Je najväčšou kvapľovou jaskyňou južnej časti Nízkych tatier, v Bystrianskom krase. Pozostáva z kľukatých chodieb v troch úrovniach. Má peknú voskovožltú výzdobu v podobe záclonovitých závesov. V súčasnosti je v jaskyni zriadené sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest. Prevádzkový okruh meria 650 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Brezno
Medzi kúpeľné miesta, indikačne zamerané na liečbu chorôb pohybových ústrojov, zaraďujú sa aj malé kúpele so starou tradíciou – Turčianske Teplice. Sú to jediné slovenské kúpele, v ktorých sa liečia aj pacienti s niektorými chorobami obličiek a močových ciest.
Téma: Kúpele
Východiská: Turčianske Teplice