Liptovský Hrádok - Úvod/Mapa

Leží na východe Liptovskej kotliny pri ústí Belej do Váhu. Je približne rovnako vzdialený od Martina ako od Banskej Bystrice.
V okolí sa zachovali pamiatky lužickej kultúry. Pôvodne na území súčasného mesta stála v 13. storočí osada Belsko. Písomný doklad o nej je z roku 1316.

Tunajší hrad postavili začiatkom 14. storočia ako strážny hrad na ceste Považím. Mal viacero vlastníkov, po panovníkovi to boli husiti a rôzne šľachtické rody. V roku 1600 ho rozšírili o renesančný kaštieľ.

Samotná obec Liptovský Hrádok vznikla na začiatku 18. storočia na mieste zaniknutého Belska pri sklade soli, medi z Malužinskej doliny, dreva a surového železa.

V roku 1805 dostáva mestské výsady. Má aj trhové a jarmočné právo. V druhej polovici 18. storočia vystavali vodnú pílu na spracovanie dreva z blízkych lesov. Umiestnili sem lesný úrad a lesnícku školu. Liptovský Hrádok sa stal aj východiskom pltníkov. K rozmáhajúcemu sa drevárskemu a lesnému hospodárstvu pribudol hámor na tavenie medenej rudy a vysoká pec – maša, pivovar a menšia zbrojáreň, ktorej význam narástol počas napoleonskych vojen. Už na začiatku 19.storočia bolo mesto vyspelým lesníckym a drevárskym centrom.

Ďalšiemu rozvoju mesta prispela Košicko-bohumínska železnica. Na zvážanie dreva sa dokonca v roku 1913 vystavala Čiernovážska lesná železnička z Liptovského Hrádku cez Liptovskú Tepličku po Zátureň pod Kráľovou hoľou. Túto najdlhšiu lesnú železničku na Slovensku zrušili roku 1972.

Obyvatelia v minulosti pracovali v okolitých lesoch a miestnych podnikoch, ako murári, pltníci, neskôr tu žilo veľa železničiarov. Liptovský Hrádok bol známy výrobou čipiek, valašiek a rôznych predmetov z dreva.

Dnes je mesto centrom lesohospodárstva a drevárstva s novšou elektrotechnickou výrobou.