Košice - Pamiatky

História
Osídlenie Košickej kotliny patrí k jedným z najstarších na území Slovenska. Archeologické nálezy ho datujú do obdobia staršej doby kamennej. V Barci pri Košiciach bola odkrytá dosiaľ najstaršia objavená paleolitická osada v Európe vôbec (spred vyše 80 000 rokov) s vybudovanými obydliami. Vy striedali sa tu kmene Skýtov, Keltov, Dákov, Vandalov, Gótov, Hunov a najmä Slovanov. Svojím okrajom sem zasahovala rímska kultúra.

O vzniku osady Košíc nejestvuje historický doklad. Je však zrejmé, že to bolo oveľa skôr ako pochádzajú prvé písomné doklady. Prvá písomná zmienka je z r. 1143 a vzťahuje sa k benediktínskemu kláštoru v neďalekej Krásnej nad Hornádom. Košice sa tu spomínajú pod menom „zem zvaná Koša„.

Prvá písomná zmienka o samotnom meste pochádza z r. 1230, z čias panovania uhorského kráľa Ondreja. Zmieňuje sa o ňom pod názvom „Villa Cassa„, tzv. ľubinská listina. Známa je tiež výsadná listina uhorského kráľa Bela IV. z 13. apríla 1249, kde sa hovorí o právach Košičanov.

Roku 1290 dostali Košice pravdepodobne mestské výsady s autonómiou v správe a súdnictve s právom opevniť mesto hradbami. Od r. 1342 malo mesto privilégiá, ktoré ho radili medzi hlavné mestá Uhorska. 28. júla 1347 udelil kráľ Ľudovít Veľký Košiciam tie isté práva, aké mal Budín a stali sa v Uhorsku druhým najvýznamnejším mestom. Takýto význam si udržali počas celého obdobia stredoveku. Zásluhu na tom mala aj výhodná geografická poloha na križovatke starých obchodných ciest a s tým spojený rozvoj obchodu a remesiel (najmä obchod s kovmi a kožušinami).

Roku 1369 udelil Ľudovít Veľký Košiciam erb. Bolo to prvýkrát v európskej histórii, čo bol takýto znak udelený mestu.

Slávna história mesta zanechala svoje stopy najmä v bohatých stavebných pamiatkach, z ktorých najvýznamnejšou je dominanta mesta dóm sv. Alžbety – najväčšie a najvýznamnejšie dielo gotického staviteľstva na Slovensku.

Prvá polovica 16. storočia je spojená s vojnami medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským a protitureckými bojmi.

Roku 1556 postihol mesto veľký požiar. V 17. storočí mali na mesto neblahý vplyv protihabsburské stavovské povstania (Bocskay, Rákoczi, Thököly), náboženské boje i sedliacke vzbury.

Roku 1657 bola založená Košická univerzita s teologickou, filozofickou a filologickou fakultou, ktorej vznik a existenciu potvrdil 7. augusta 1660 cisár Leopold I. Zlatou bulou. Roku 1776 sa ako pobočka budínskej univerzity stáva kráľovskou akadémiou (Academia Regia Cassoviensis).

Košice začiatkom 18. storočia zaznamenali značný úpadok hospodárstva ako i stratu významu ich postavenia najmä v dôsledku absolutistického vládnutia so sústreďovaním právomocí do Viedne. Tento dočasný úpadok netrval dlho. Najmä rozvoj priemyslu dal mestu nový impulz najprv v podobe vzniku viacerých manufaktúr a neskôr tovární. Na rozvoj priemyslu malo veľký vplyv malo veľký vplyv vybudovanie železnice (prvý vlak smerom od Miškolca prišiel do Košíc 5. júla 1860 a prvý úsek košicko-bohumínskej železnice bol odovzdaný do užívania 1. septembra 1870). V druhej polovici 19. storočia už Košice patrili k najpriemyselnejším mestám Uhorska.

Po vzniku Československej republiky sa Košice stávajú jej súčasťou (29. decembra 1918 boli obsadené Československým vojskom). Roku 1924 bola do Košíc predĺžená letecká linka z Prahy cez Bratislavu. Zaujímavou udalosťou bol objav tzv. Košického zlatého pokladu (spolu 10367 g rýdzeho zlata – mince, medaily, renesančná reťaz) roku 1935, dnes sa nachádza v stálej expozícii Východoslovenského múzea.

Význam mesta vzrástol najmä po 2. svetovej vojne, hlavne po založení Východoslovenských železiarní (t.j. od konca 50. rokov), ktoré sa postupne stali najväčším podnikom na Slovensku. V roku 2000 jadro hutníckej a železiarskej výroby prešlo privatizáciou na US Steel Košice.

Košice sú dnes hospodárskym, priemyselným a kultúrnym centrom východného Slovenska.

Slávne tradície školstva pokračujú v súčasnosti na 5 vysokých školách. V meste pôsobí viacero vedeckých ústavov a vedeckých inštitúcií, hustá je sieť zdravotníckych zariadení (7 nemocníc).

Mesto je zároveň centrom kultúry. Sú tu sústredené významné kultúrne ustanovizne, akými sú divadlá( najmä zreštaurované Východoslovenské divadlo Janka Borodáča), Štátna filharmónia a symfonický orchester, galéria Júliusa Jakobyho a mnohé ďalšie. K najvýznamnejším podujatiam patrí Košická hudobná jar. Významnou udalosťou pre život mesta je každoročne poriadaný Medzinárodný maratón mieru, ktorého tradícia siaha do roku 1924 a je tak najstarším maratónom v Európe.

Košice sú dôležitým administratívnym centrom s regionálnym i celoslovenským významom (o.i. tu sídli Ústavný súd Slovenskej republiky). Sú významným cestným a železničným dopravným uzlom a dôležitým letiskom. Svojou geopolitickou polohou majú predpoklady zohrávať stále významnejšiu úlohu v stredoeurópskom priestore.