Štátne zriadenie: : socialistická ľudová republika
Administratívne usporiadanie: 9 provincií, 4 osobitne spravované mestá
Rozloha: 120 540 km2
Počet obyvateľov: 23 479 089 (2008)
Hlavné mesto: Phenjan/Phjongjang (2 741 300 obyv.)
Iné významnejšie sídla: Nampo, Kaesong
Najvyšší bod: Pektu-san, 2 744 m
Najvýznamnejšie rieky: Amnok, Taedong, Tumen
Úradný jazyk: kórejčina
Mena: won (1 won = 100 chonov)
Susedia: Južná Kórea, Čína, Rusko, Japonsko
Štátny sviatok: 9. sept. (Deň ľudovej republiky)
Rasové a národnostné zloženie: Kórejci (99 %), Číňania (1 %)
Náboženstvo: ateisti (68 %), konfucianizmus a budhizmus (16 %), iné (16 %)
Časové pásmo: Slovensko +7 hod.
Medzinárodná poznávacia značka: KP
Internetová doména: .kp
Smerové telefónne číslo: +850
Elektrina: 110/220 V
Doklady a víza: cestovný pas a vízum
Veľvyslanectvo:
Veľvyslanectvo SR v Pekingu, Čína:
Jianguomenwai, Ritan Lu
100 600 , Peking, Čína
Tel. č.: 0086/10/6532 1530 ,0086/10/6532 1531, 0086/10/6532 1537, 0086/10/6532 4814
Fax: 0086 10 65324814
E-mail: slovak.emb.bj@svkmofabeijing.com
Web: www.beijing.mfa.sk
Nachádza sa na severe Kórejského polostrova medzi Japonským a Žltým morom. Na severe sa tiahnu Severokórejské vrchy spestrené sopkami a plošinami. Týči sa tam aj najvyšší vrch krajiny, kužeľ vyhasnutej sopky Pektusan (2744 m n. m.). Pobrežie Japonského mora lemuje pohorie Tebeksan. Smerom na západ k Žltému moru sa územie stupňovito zvažuje. Utvára ho plošinami členená pahorkatina.
Bývalú japonskú kolóniu rozdelili na mierových rokovaniach po 2. svetovej vojne pozdĺž s. g. š. na dve časti. Jej severná časť sa dostala podrovnobežky 38 sovietsku kontrolu. Roku 1948 vznikol tam komunistický štát. Krajinu pomenovali podľa stredovekého rodu Koryo.
Z nerastných surovín má štát uhlie, železnú rudu, rudy farebných kovov a grafit. Vodné elektrárne vyrábajú 60 % elektrickej energie. Na samozásobiteľstvo zamerané hospodárstvo má vedúce odvetvia výrobu strojov, zbraní a chemikálií.
Poľnohospodárstvo je úplne znárodnené. Hlavné pestované plodiny sú ryža, kukurica, zemiaky, proso, sója, zelenina, bavlník a tabak. Pre hmotnú nezainteresovanosť roľníkov a nerozvážne využívanie pôdy nastal dlhodobý úpadok poľnohospodárstva. Od 90. rokov nemožno ani so zahraničnou potravinou pomocou zastaviť katastrofálny hladomor. Vyhľadávanou liečivou rastlinou krajiny je ženšen