Južná Kórea - konzervatívny poloostrov

Južná Kórea

Názov: Republika Kórea
Rozloha: 99 263 km²
Hranice: s Kórejskou ľudovo demokratickou republikou
Hlavné mesto: Soul 10,4 mil.
Hlava štátu: prezident, prez.republika tzv. Dae Han Min Kuk
Parlament: Národné zhromaždenie – 299 miest
Obyvateľstvo: 46,8 mil. (z r. 2000)
Národnostné zloženie: Kórejci 99,9 %, americký vojaci 364 000
Jazyk: kórejčina
Vierovyznanie: budhisti 27,6%, kresťania 24,3%, konfuciáni 1,0%, ostatní 1,1%, bez vyznania 46%
Mena: won (W)


KONZERVATÍVNY POLOOSTROV
Južná Kórea nie je druhé Japonsko

„Nie, takúto cestu vám ponúknuť nemôžeme!“ Podobnú slová si vypočuje asi každý, kto sa v niektorej cestovnej kancelárii opýta na možnosť stráviť dovolenku v Južnej Kórei. So zvyčajným dodatkom: „V Južnej Kórei aj tak nič zvláštne nenájdete...“ V deväťdesiatych rokoch, ktoré pre slovenských turistov otvorili doslova celý svet, sa do centa záujmu dostal aj Ďaleký východ: cestuje sa do Thajska, na Bali či do Japonska. Jedine Kórejský poloostrov ostáva nepovšimnutý.
Žiaľ, Kórea sa v bežnom povedomí ľudí nespája so žiadnym všeobecne známym pozitívnym symbolom. Nemá žiadnu “Eiffelovú vežu“ ani pekingské zakázané mesto, ani kamakurského Veľkého Budhu. Japonky v kimonách pozná každý, ale kórejky v dlhých šatách pastelových farieb s vysoko položeným pásom si vybaví len málokto.
Ak sa teda rozhodnete navštíviť Južnú Kóreu, budete musieť vycestovať na vlastnú päsť. Asi jediným spôsobom, ako sa dostať do krajiny, je využiť niektorú z pravidelných leteckých liniek do juhokórejského hlavného mesta Soulu, tak ako som to urobil ja . Po takmer dvanásťhodinovom lete a prekonaní ôsmych časových pásem i celej dlhej Sibíre vaše lietadlo pristane na jednom z najmodernejších letísk na svete Incheon na brehoch Žltého mora.
Už v klesajúcom lietadle sa cestujúcim naskytá pohľad na rozsiahly Soul. Je to mesto kontrastov: z hora vidíte periférie, more, hory...  
Rolovacie plochy soulskeho medzinárodného letiska Incheon boly plné najmä svetlomodrých lietadiel národnej leteckej spoločnosti Korean Air a jeho útroby najmä žltých šikmookých Kórejcov. Ja som sa však ponáhľal zistiť si výmenné kurzy a “ceny“ v Kórei.
Po prílete do Soulu čakajú na každého návštevníka široké osemprúdové diaľnice preplnené automobilmi. Pri lepšom pohľade si ale všimnete, že takmer všetky autá sú výhradnekórejskej výroby. Je to zrejme dôsledok mimoriadne vysokého cla na dovoz áut zo zahraničia. To je však vysoké aj v Japonsku, a napriek tomu si tam bohatí ľudia často kupujú BMW, mercedes alebo veľké americké autá, aby každý videl, že na to majú. Jeden kórejský podnikateľ sa mi zveril, že už dlho túži po tom, aby si kúpil BMV. Potom, ale zamyslene dodal: „Bohužiaľ, u nás to nie je len otázka peňazí. Keby som si kúpil cudzie auto, razom by sa zo mňa stal zradca, ktorý nedbá na národnú hrdosť.“ Áno, národná hrdosť je v Kórei všemocným zaklínadlom a Kórejci su naozaj zvláštny národ. Nemajú medzi sebou žiadne menšiny a žijú úplne izolovane vo svojom vlastnom svete. Sami sa dokonca s obľubou prirovnávajú k žabám, ktoré žijú na dne hlbokej studne. Z okolitého sveta vnímajú len mraky kdesi ďaleko hore a inak ich pohlcujú ich vlastné problémi. A tak sa nemožno čudovať, že na každého “votrelca“, ktorý sa z vonkajšieho sveta ocitne v ich studni, hľadia s nedôverou a do sitej mieri aj s nechuťou. To však neznamená, že by si zahraničných hostí nevážili. Najradšej však sú, ak sa cudzinci medzi nich príliš nemiešajú – ubytujú sa v drahých hoteloch v Soule a cestujú po Kórei v špeciálnych autokaroch.
Kórejská poloostrov sa vyznačuje členitým pobrežím s mnohými ostrovmi. Najväčší je Čedžudo. Podniebe sa podobá nášmu, len je trošku teplejšie, ovplyvňované vlhkosťou z mora. V tomto štáte, jednom z najľudnatejších na svete, s najväčšou aglomeráciou na svete Soulom, sa najlepšie darí poľnohospodárstvu. Krajinu zasiahla v roku 1997 hospodárska kríza a podniky stále ovplyvňuje ekonomika KĽDR.
Aj keď sa to nikde oficiálne neproklamuje, Kórea je doposiaľ pod silným vplyvom konfucianizmu, ktorý tu ovplyvňuje bežný život ľudí viac než v ktorejkoľvek inej krajine východnej Ázie. Európania si Konfúcia spájajú s uctievaním predkov a pevnou patriarchálnou rodinou, konkrétnu predstavu má len málokto. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že podstatou konfucianizmu je snaha o dosiahnutie poriadku a všeobecnej harmónie v celom svete.
V celom svete dnes Kóreu predstavujú mená Daewoo, Samsung a Hyundai-Kia. Mnohí ľudia by si síce radšej kúpili auto, televízor alebo fotoaparát nejakej japonskej značky, ale dajú prednosť “kórejcovi“, pretože je to lacnejšie a rozdiel v kvalite nie je veľký. Vytvára dojem, že akoby bola Kórea nejakým horším a zaostalejším Japonskom. Kórejcov v styku s cudzincami však máločo tak pobúri, ako práve takáto predstava. Na odlišnosti od Japoncov i Číňanov si Kórejci veľmi zakladajú a sú neradi, keď si ich s nimi niekto pletie. Jedno staré kórejské príslovie vraví: „Ak si povznešenejší a silnejší, ako Japonec a zároveň vzdelanejší a jemnejší, ako Číňan, si určite z Kórei!“
V centre Soulu sa bez problémov sa dajú zameniť americké doláre, eurá a samozrejme japonské jeny a čínske juany, ale jedine v bankách. Svoje peniaze som vždy dostával v papierovom vrecúšku Cho Hung Bank. Kvôli všeobecnému nedostatku pitnej vody su na uliciach automaty s plechovkami od výmyslu sveta. Čo pestrofarebná plechovica obsahuje zistíte väčšinou až po jej odvotení, ak však ovládate hangul – kórejskú abecedu, bude vám to jasné okamžite. Pitnú vodu tak isto kupujete za rovnakú cenu. V rozširujúcich sa turistických centrách môžete bezplatne dostať mapu Soulu a rôzne pohľadnice a prospekty. Na uliciach stretávate školákov v rôznofarebných školských uniformách, ulice sú preplnené vždy a to aj v nedeľu, ktorá je v Kórei bežným pracovným dňom.  
Túžil som ochutnať všetky tie exotické špeciality, ktoré som doteraz videl iba v televízii. Priamo v Kórei som zistil, že Kórejci majú úplne iné chute ako Európania. Tradičný jedálny lístok, ktorý sa podriaďuje ročným obdobiam, ponúkal na prvom mieste ryžu, ktorú tu jedia tri razy denne, ustrice a iné plody mora, polievky s akýchsi korienkov, morské riasy, rôzne druhy zeleniny, ryby, mäso, huby... Vždy krásne upravené pre oči. Tamojšia strava je však pomerne pikantná. Ako som sa však dozvedel, okolo 12 percent Kórejcov trpí v štyrydsiatke na rakovinu žalúdka. Pre istotu som teda jedol iba ryžu zo sójovou omáčkou. Samozrejme paličkami! Keď hovoríme o Kórei, nesmieme zabudnúť ani na tradičný zelený čaj a čaje vôbec, ktoré si možno vychutnať v množstve originálnych čajovní.
Počas môjho pobytu v Soule som navštívil tzv. Universal Ballet, športový festival Hanmadang Seon, Národné múzeum či otvorené múzeum tradičnej architektúry. Soul ponúka turistom na obdiv veľa architektonických skvostov, medzi nimi napríklad prezidentskú rezidenciu Modrý dom, turistami najnavštevovanejšiu kráľovskú rezidenciu – palác Kyongbok, najväčšie trhovisko pod holým nebom Tam dae mun market, olympíjský štadión – dejisko Ázijských hier 1986 a OH 1988 a množstvo ďalších pozoruhodností, nevynímajúc obrovské obchody so šperkami, ktorým dominujú slávne kórejské ametysty. V časti Soulu Chon Gu sa nachádza kopcovitý Nam San Park, uprostred ktorého sa týči Soul Tower, veža ponúkajúca panoramatický pohľad na mesto, do ktorej turistov vyváža malá lanovka. Mestom preteká rieka Han a pod mestom i na jeho povrchu pulzuje deväť línií metra.
V okolí sa nachádzajú lyžiarske strediská. Na plážach pri rieke Han, ktorú pretína asi najviac mostov v Ázii, a stále stavajú ďalšie, si ľudia vo voľnom čase púšťajú modely lietadiel. Scenériu dopĺňajú loďky a čajky.
Na kórejskom vidieku nenájdete tridsaťposchodové vežiaky ani, obrovskú budovu Glass Tower z centra Soulu. Len kde-tu menší hotelík, všade naokolo ryžové políčka či fóliovníky, v ktorých dozrievajú jahody. Autobusom som prechádzal aj okolo hranice so severom, kde vo vzduchu nepretržite krúžili helikoptéry. Táto zamínovaná hranica je vari najstráženejšou na svete.
Napriek tomu, že je dnes Kórea v celosvetovej turistike len odstršenou popoluškou, mnohí odborníci prorokujú, že sa to čoskoro zmení a že sa Kórea môže stať rovnako atraktívnou krajinou, ako je dnes napríklad Japonsko. Najskôr by sa však musel zjednotit sever a juh krajiny, a o niečom takom sa dnes dá hovoriť v rovine čisto teoretickej. Miest, ktoré by se mohli stáť turistickými cieľmi prvej kategórie, však v Južnej Kórei nie je málo a tak ostáva len veriť, že Kóreu začnú cudzinci konečne objavovať.