Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 27 provincií
Rozloha: 1 919 440 km²
Počet obyvateľov: 237 512 355 (2008)
Hlavné mesto: Jakarta (9 341 400 obyv.)
Iné významnejšie sídla: Surabaya, Bandung, Medan, Palembang
Najvyšší bod: Puncak Jaya, 5 030 m
Najvýznamnejšie rieky: Kapuas
Úradný jazyk: bahajská indonéština
Mena: rupia (RP) = 100 senov
Susedia: Papua Nová Guinea, Východný Timor, Malajzia
Štátny sviatok: 17. aug. (Deň nezávislosti)
Rasové a národnostné zloženie: Indonézania – Jávania, Sunďania, Madurajci, Batakerci, Minangkabanci, Baličania, Menadonézci, Dajakovia, Ambonézania, Papuánci a i. (92 %), iné – Číňania, Arabi, Indovia, Pakistanci, Európania (8 %)
Náboženstvo: islam (86 %), evanjelické (6,5 %), rímskokatolícke (3,1 %), hinduizmus (1,9 %), budhizmus (1 %), konfuciuzmus (1 %), iné (0,5 %)
Časové pásmo: Slovensko +5 až +7 hod.
Medzinárodná poznávacia značka: RI
Internetová doména: .id
Smerové telefónne číslo: +62
Elektrina: 127/230 V
Doklady a víza: cestovný pas a vízum
Veľvyslanectvo:
Veľvyslanectvo SR v Indonézii:
Embassy of the Slovak Republic
29, Jalan Prof. Moh. Yamin, SH
P. O. Box 1368
Jakarta
Republic of Indonesia (Indonézia)
tel.:
0062/21/310 10 68
0062/21/392 67 54
0062/21/315 14 29
fax: 0062/21/310 11 80
Email: slovemby@indo.net.id
Indonézia („indické ostrovy“) je najväčší ostrovný svet na Zemi. Rozprestiera sa medzi juhovýchodnou Áziou, Malajský polostrovom a Austráliou. Tvorí ju 13 677 ostrovov, z ktorých asi 6000 má názov a asi 3000 je obývaných. V západo-východnom smere meria 5110 km a v severo-južnom 1890 km. Je to jediná ázijská krajina, ktorej územie presahuje na južnú pologuľu. Ostrovy sú zoskupené do Veľkých Súnd (Sumatra, Jáva), Kalimantan Borneo), Sulawesi (Celebes), Malých Súnd (Bali, Lombok, Sumbawa a i.), Molúk (Halmahera, Pulau, Morotai a i.) a západná časť Novej Guiney.
Na ostrovoch sa striedajú horské pásma porastené tropickými lesmi a nížiny. Ostrovy ležia v jednej z najintenzívnejších zemetrasných oblastí, pretože tu sa stretajú euroázijská, tichoocánska a indoaustrálska litosférická doska. Časté sú sopečné výbuchy a zemetrasenia. Z vyše 400 mladých sopiek je aj v súčasnosti 76 činných (napr. Kerinci, 3805 m n. m.; Merapi, 2911 m n. m.; Rinjani, 3726 m n. m.; Krakatoa, 813 m n. m.). Najvyšším vrchom štátu je Puncjak Jaya (5030 m n. m.) na ostrove Nová Guinea.
Bývalá holandská kolónia získala nezávislosť roku 1949. Roku 1963 obsadila západnú časť ostrova Nová Guinea (Západný Irian), roku 1975 zasa bývalú portugalskú kolóniu Východný Timor – od roku 1999 získal naspäť samostatnosť.
Hospodárstvo krajiny sa rozvíja s určitými otrasmi, ale rýchlo. Umožňuje to jednak bohatá surovinová základňa (ropa, zemný plyn, cín, bauxit, zlato, striebro, nikel, meď) a jednak zahraničný kapitál (predovšetkým japonský). Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú chemický, strojársky, a lacnú pracovnú silu zamestnávajúci textilný priemysel, ďalej drevársky a papierenský priemysel.
Na pomerne malej rozlohe ornej pôdy je najdôležitejšou plodinou ryža. Aj na vývoz sa urodí juta, kokosové orechy, kaučuk, rozmanité koreniny, káva, tabak, čaj a cukrová trstina. Chov zvierat má menší význam. Pre výživu obyvateľstva a export je významnejší rybolov. Výrub vzácnych tropických drevín spôsobuje značný úbytok a ničenie lesov.
