|
|
|||||
Hádaj, na čo myslím Ako sme zistili aj z nášho fiktívneho príkladu s papagájmi, adresy sú často dosť logické a v niektorých prípadoch sa dajú uhádnuť. Platí tu jednoduché intuitívne pravidlo: ak sa daný predmet priamo týka nejakého štátu, pridajte pred hľadané slov ”www" a zaň doménu tej-ktorej krajiny (napríklad www.champselyses.fr). Ak neuspejete, alebo ak hľadáte všeobecný pojem, pridajte namiesto domény štátu príponu ”.com" (napríklad www.maps.com). Môže to vyzerať ako amerikanocentralizmus, no z jedenástich miliónov domén zaregistrovaných v októbri 1999 malo šesť a pol milióna práve príponu .com. S použitím tohto postupu uhádneme stránky s turistickými informáciami o väčšine významných miest (www.bratislava.sk, www.paris.fr, www.amsterdam.nl, www.berlin.de, ale aj www.tatry.sk), dostaneme sa k mnohým webovským službám (www.slovnik.sk, www.mail.com, www.mail.ru - emailové schránky zdarma), mimoriadny úspech má táto taktika aj pri vyhľadávaní stránok o významných ľuďoch a firemných webov (www.shakespeare.sk, www.disney.com, www.mercedes.com, www.mafia.ru :-)). No pozor - to, že uhádneme stránku www.maps.com, ešte neznamená, že je to najlepšia stránka s mapami! Pri hádaní adries si treba uvedomiť, že pod národnými doménami sú zväčša registrované stránky s názvami v domácom jazyku, preto je dobré, ak ho aspoň čiastočne ovládame, resp. pri ruských či japonských stránkach poznáme domáci prepis daného názvu do latinky. Niektoré krajiny, napríklad Veľká Británia, navyše používajú vlastné poddomény, takže napríklad on-line vydanie londýnskych novín The Times nenájdeme na adrese www.times.uk či www.thetimes.com, ale www.the-times.co.uk (subdoména .co je obdobou americkej .com a používajú ju súkromné firmy). |
|
||||