Rovnako ako susedné Arménsko sa dá aj Gruzínsko označiť ako „krajina kláštorov“ – prastaré kresťanské pamiatky tu nájdete doslova na každom kroku. Väčšina z nich sa spomína v knihe Edith Neubauerové Gruzínsko – od bájnej Kolchidy po dnešok (Vyšehrad 1981), z ktorej sme pri nasledujúcom prehľade vychádzali.
Tbilisi a okolie
V hlavnom gruzínskom meste Tbilisi sa vyplatí pár dní zostať. Je tu mnoho historických pamiatok (pevnosť Narikala, chrám Metechi, kostoly) a naviac tu vedľa seba žije niekoľko zaujímavých kultúr – v Tbilisi nájdete arménsku štvrť, židovskú štvrť, pravoslávnu štvrť. Nad mestom sa týči Dávidova hora, dostupná lanovkou, odkiaľ je krásny výhľad.
V okolí Tbilisi sú pamiatky, pripomínajúce príchod kresťanstva do Gruzínska, napríklad staré sídelné mesto Mcchetha, najväčší komplex stredovekých stavieb v krajine. Okrem iného tu nájdete katedrálny chrám Sveti Cchoveli (Živý stĺp) z 11. storočia, ktorý je pre množstvo nádherných platík považovaný za jeden z najkrásnejších stavebných výtvorov gruzínskeho sveta. V blízkosti Mcchethy leží v divokej krajine skalných cestičiek odľahlý jaskynný pustovnícky kláštor Šio Mghvime z 6. storočia s chrámom sv. Krstiteľa, pomenovaný po svojom zakladateľovi, kresťanskom askétovi Šiovi.
Západné Gruzínsko
Najzápadnejšiu hranicu Gruzínska na pobreží Čierneho mora tvorí nezávislá provincia Abcházia, kam patrí napríklad známe rekreačné prímorské mesto Suchumi.
V západnom Gruzínsku pri hraniciach s Abcháziou leží nad riekou Rioni bývalé kráľovské mesto dávnej Západogruzínskej ríše Khuathaisi (Kutajsi) so zvyškami hradu z 5. storočia (zničeného v 17. storočí Turkmi) a ruiny Bagratovej katedrály z 10. storočia. Na východ od Khuathaisi nájdete chrám sv. Juraja v Kaspi z roku 1000, zhruba desať kilometrov severne od Khuataisi je stredoveký byzantský dvorný kláštor Gelathi s chrámom sv. Mikuláša, kde je pochovaný gruzínsky kráľ Dávid IV. Budovateľ. Z terasovitého horského kláštorného komplexu, ktorý sa mal podľa Dávidovho zámeru stať „novým Jeruzalemom a druhými Aténami“, a kde sídlila slávna stredoveká prekladateľská a filozofická škola, sa otvára výhľad na údolie rieky Rioni. V okolí Khuathaisi sa tiež môžete opýtať na pláň so skamenenými stopami dinosaurov.
Zrejme najzaujímavejšou časťou západného Gruzínska je odľahlá vysokohorská oblasť Svanethi, ležiaca pod vrcholom Elbrusu. Na západe susedí Svansko s Abcháziou, jeho severnú hranicu s Ruskom tvorí najvyšší hrebeň Kaukazu. Divoký národ Svanov, s vlastným jazykom a svojbytnou kultúrou je podľa českých cestovateľov „vrcholom gruzínskej pohostinnosti“. Svánske dediny zdobia charakteristické obranné veže, tzv. košky. V okolitých horách ležia opevnené kostoly a ľadovce a kvôli nádhernej vysokohorskej krajine je niekedy Svansko označované za „kaukazský Tibet“. Hlavným centrom Svanska je dedina Mestia. Niektorí cestovatelia odporúčajú sa hneď po príchode nahlásiť na miestnom úrade milície, ktorý slúži aj ako kancelária alpinistického klubu Ušba, nazvaného podľa neďalekej posvätnej hory. Tu vám poradia niekoľko nádherných trekov (napríklad cez osadu Žabeši na ľadovcové sedlo Tvíbe, na Pik Komsomola atď.)
Východné Gruzínsko
V najvýchodnejšom bode Gruzínska nájdete dávne kráľovstvo Kachethi s centrom Khartli, kde sa dnes v okolí rieky Alazani rozkladajú vinice a lesy. Môžete tu okrem iného navštíviť staré kráľovské mesto Thelavi pod brehom Kaukazu, o ktorom sa tradujú historky, že keď sem z inej časti gruzínska telefonujete, na pošte vám občas omylom prepoja izraelský Tel Aviv. Inou perlou tachetskej provincie je druhá najväčšia gruzínska stavba po Mcchethe, kláštor Alaverdi s monumentálnou kopulovitou katedrálou sv. Juraja z 11. storočia. A nakoniec by ste v Kachethii nemali vynechať dvojkopulovú baziliku Gurdžaani s chrámom Všetkých svätých z 8. storočia a ruiny Udžarmy, jednej z najzachovalejších a najvýznamnejších staro-gruzínskych mestských pevností zo 4. storočia.
Jedným z najtypickejších gruzínskych skalných kláštorov je rozsiahly terasový kláštorný komplex Dávid Garedža, založený v 6. storočí svätým Dávidom, ktorý leží asi 60 km juhovýchodne od Tbilisi pri azerbajdžanských hraniciach. Nájdete tu okrem iného kláštor sv. Dávida, kláštor Dodo a kláštor sv. Jána Krstiteľa, neskôr od 10. do 13. storočia boli pristavané ďalšie cirkevné budovy. Dávid Garedža je preslávený svojimi nástennými maľbami z 8. a 9. storočia.
Severné Gruzínsko
V severnom Gruzínsku leží na brehu lokálnej priehrady stredoveký hrad Ananuri s rozsiahlym kláštorným komplexom Zosnulej Matky Božej, radí sa medzi najväčšie historické stavby v krajine. Ešte severnejšie sa v južnej Osetii, v podhorí Kaukazu rozkladá krásna horská oblasť pod horou Kazbek (5 033 m), kde sa dá podniknúť viacero trekov, napríklad na gudamakarský priesmyk a do Phasanauri.
V Stalinovom rodisku Gori severozápadne od Tbilisi dodnes funguje diktátorovo múzeum (pozor – pre mnoho Gruzíncov je Stalin stále uctievaným národným hrdinom, ktorý kedysi ovládal šestinu sveta), neďaleko leží bazilika Urbnisi zo 6. storočia.
Grécke a rímske obdobie gruzínskych dejín reprezentuje v severnom Gruzínsku napríklad Uplisciche, staré opevnené skalné mesto nad riekou s dodnes zachovalými palácmi, ktoré nájdete neďaleko Gori (antické vykopávky možno v Gruzínsku objaviť aj v Kaspi, Gori či Armazi).
Južné Gruzínsko
Prímorské mesto Batumi na juhozápade krajiny leží v autonómnej provincii Adžárie pri tureckých hraniciach. Osada Lazka neďaleko hraničného priechodu Sarpi je jedným zo sídiel zaujímavého gruzínskeho etnika Lazov. Čierne more na gruzínskom pobreží pomerne špinavé a na kúpanie nie je príliš lákavé. Ak to však i napriek tomu chcete vyskúšať, jedno z najlepších prímorských stredísk s plážami sa volá Guri a leží neďaleko prístavného mesta Poti.
Pri arménskych hraniciach nájdete mesto Rustavi so zaujímavým historickým centrom, kde niektoré pamiatky pochádzajú až zo 6. storočia. Vyhľadajte slávny portrét významnej gruzínskej kráľovnej Támar, ktorá vládla na prelome 12. a 13. storočia. Asi sedemdesiat kilometrov juhozápadne do Tbilisi leží biskupská bazilika Bolnisi z 5. storočia.
Ďalšou zajiímavou časťou Gruzínska je kraj Meschetie pri tureckých hraniciach, za ktorého magnet možno označiť prekrásny skalný kláštor Vardzia z 12. storočia v údolí rieky Mtkvari. Nová Vardzia je obrovským kláštorným komplexom, kedysi posväteným kráľom Jurajom III. na obranu proti Turkom. Kláštor bol neskôr prestavaný na príkaz jeho dcéry Támar. Za návštevu určite stojí i Stará Vardzia, ktorá leží zhruba 10 km južne.
Väčšina uvádzaných informácií o krajine bola prevzatá zo sprievodcu pre (nielen) nezávislé cestovanie ázijskými krajinami, z knihy Cesta na Východ autorov Ivy a Ivana Brezinových. Táto publikácia by nemala chýbať vo výbave žiadneho cestovateľa chystajúceho sa na ázijsky kontinent!
