Ghana - Upozornenia/Riziká

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Nasledovné texty sú prevzaté zo stránok Petra Kovera, kde popisuje svoju cestu po Ghane vo februári 2003.

Zjednávanie

Musíte byť tvrdší ako kameň. Absolútny nezáujem o vec je cesta k najlepšej cene. V ghane budete zjednávať úplne všetko, cez chlieb, taxík až k ubytovaniu. Nikdy nehovorte vlastnú predstavu o cene, lebo verte mi VY TÚ PREDSTAVU O CENE NEMÁTE !. Keď sme nazáver kupovali darčeky domov, boli sme už dobre vytrénovaní v zjednávaní, podarilo sa nám zjednať za také ceny, ktoré sa nám slovákom zdajú úplne nepochopiteľné. Preto radím nezačínať so žiadnou cenou a nechať to na predajcu, ktorý síce vždy začne s takou sumou, že sa zasmejete, no dá sa to stlačiť aj 3-4 násobne nižie. A ešte jedna vec, nezabudnite nato, že každý, kto predáva, chce ten svoj tovar predať a spraví preto maximum, takže svoju spodnú hranicu má veľmi hlboko...

Taxík z letiska
Tak toto je veľmi čudná vec, pretože z letiska sme platili na jedného okolo 15 000 cedi (čo sme vtedy ešte netušili o cenách taxíkov v accre ) a na ceste späť nás to stálo 3-KRÁT MENEJ !!!. Takže, čo vám poradiť, musíte s nimi zjednávať drsne a preukázať znalosť domácich cien. Vysvetlite im, že taxík stojí normálne 5000 a menej. Oni totiž budú od vás požadovať vyše 30 000 na jedného !!! Nám to vybavila Lucia, ktorá už v Accre nejaký ten mesiac pobudla, takže sme to mali zjednodušené. Hlavne sa nebojte stráviť dlhšiu chvílu zjednávaním a neplate, to čo od vás požadujú . A SAMOZREJME NIKDY NIKOMU NENASADAJTE DO AUTA BEZ TOHO ABY STE SA VOPRED DOHODLI NA CENE. Všetci taxikári sú na letisku dohonutí, takže by vám mali hovoriť všetci rovnakú cenu. Ale ono tak úplne nie je, každý chce kšeft, takže sa ich proste spýtajte akú má kto najnižšiu hranicu a obehnite všetkých a odvolávajte sa na toho predošlého, že vám dal nižšiu sumu a takto to snáď stlačíte na minimum.
Inak letisko, nie je až tak ďaleko od centra, ale nepustia vás peši, že je to zakázané (čo je podľa mňa len ich výmysel....)

Ľudia a bezpečnosť večer

Ľudia sú strašne milý, zaujímajú sa o vás. Každý sa vás bude pýtať ako sa máte (a väčšinou si aj sám odpovie...ako sa to pekne učili v škole), kam idete. Sem tam s vami pôjdu aj 3 km len preto aby vám ukázali miesto, na ktoré ste sa pýtali. Ak budú zato od vás pýtať peniaze pokojne im dajte do 2000, budú radi a vás to nič nestojí...
Večer sa tiež nemusíte báť, ghana nie je New Yorské ghetto. Za 3 týždne sa nám nestalo, že by sa nás snažil niekto napadnúť, alebo okradnúť a to sme cestovali po celej Ghane. Maximálne sa s vami (do krvi) pohádajú o cene, ale nato si musíte zvyknúť, je to súčasť ich života. A zjednávať treba, lebo ich urazíte :)

Chief of The Village Vs Bottle of Schnaps

Toto som dal ako samostatnú kapitolu, aby ste sa nepopálili ako my. Proste keď chcete vidieť v Ghane niečo nezvyčajné , kde nechodia skoro žiadny (a väčšinou žiadny) turisti a nachádza sa to meisto niekde v dedine, či v jej blízkosi, TAK SI ROZHODNE ZO SEBOU ZOBERTE FLAŠKU DOMÁCEHO !!! Totižto každá dedina má svojeho krála (prezidenta, proste chlapíka na drevenom tróne v rúchu – a to teraz myslím smrteľne vážne ) a ten bude od vás požadovať dary. A pod darom sa rozumie fľaška páleného. Tak si pred odchodom odlejte zo svojich zásob a obdarujte ,,šéfa“. My sme sa popálili dvakrát - Akatechi crocodile pond – tam sme prišli síce neskoro, ale zato abyste videli krokodílov musíte šéfovi šmajznúť fľašku a takisto v Hwidieme, kde sme išli na vodopád a tu sme sa už museli pekne skladať a tá fľaška by nás stála oveľa menej..

Spodné prúdy v Atlantiku

Bral by som to celkom vážne pretože už mnoho ľudí sa utopilo v spodných prádoch v Ghane. Sú pláže, kde by ste sa vôbec nemali kúpať (napr. Wineba ) a všetky ostatné sú ,,ževraj čiatočne “ tiež nebezpečné. Ale to halvne pre ghančanov, nevedia totiž väčšina plávať. Veď ono je to tiež pochopiteľné pretože, nikde nie je kľudná voda a cez tie veľké vlny sa nedostanú. Na plážach budete sami (len ak tam budú nejaký bieli..) Jedine na mestskej pláži Coco beach v Accre sme videli sa močiť domácich v mori. Ale aj to len v jednom uskom páse a nie v hlbokej vode...
Aj my sme neplávali ďaleko od pobrežia, sem atm sa vám zdá, že ste stále na rovnakom mieste (ale bolo to možno len moje zdanie...potom, čo som si prečítal o tých spodných prúdoch .. :-)