Neďaleko francúzskych hraníc na severe Katalánska, kde Pyreneje prechádzajú do úrodnej nížiny, leží mestečko Figueras.
Turisti v ňom v letných mesiacoch iba s ťažkosťami nájdu miesto na preplnenom parkovisku námestia Salvadora Dalího. Tamojšia galéria slávneho surrealistu priťahuje celý svet.
Umelec býval v rybárskej dedine Cadaqués, iba tridsať kilometrov východne od svojho rodiska (11. máj 1909). Jeho dom dnes poskytuje útočisko maliarom, básnikom a hudobníkom. Študovať začal v Akadémii rádu marianistov, neskôr pokračoval na maliarskej a sochárskej škole v Madride, kde sa zoznámil s Federicom Garciom Lorcom.
Ako rebela ho z akadémie vylúčili a v roku 1924 zatkli pre politickú činnosť. V tom roku sa prvýkrát stretol s Picassom, navštívil Paríž a mal samostatnú výstavu v Barcelone.
Múzeum a galéria
Je to veľká nezvyčajná budova so sklenenou kupolou, po obvode strechy skrášlená postavami žien na podstavcoch, striedajúcimi sa so symbolmi plodnosti - obrovskými vajíčkami. Pôsobivé a typické. Pri vstupe do galérie každého návštevníka zaujme tmavý cadillac vo dvore a na ňom stojaca žena s nezvyčajnými proporciami. Sochy žien sa pozerajú do dvora aj z výklenkov stien. Hudba, zaznievajúca vo vonkajších priestoroch, pripravuje návštevníka na stretnutie s čudáckymi prácami excentrického umelca.
Už na prízemí každý pochopí, že obrazy a tiež ostatné umelecké diela sú vlastne premenou majstrových myšlienok bez akéhokoľvek rozumového dozoru. Pochopiť jeho diela sa väčšina ľudí ani nepokúša.
Práce, ako sú Kristus na kríži, kozub a sedačka v tvare červených ženských pier, vaňa a celé príslušenstvo umiestnené na strope a otočené smerom dole, hore nohami, Dalího kufor, ale aj obrazy Gala z roku 1947, sv. Anna, príchod Mikuláša a ďalšie, aj toho najmenej zainteresovaného musia presvedčiť, že v dejinách moderného umenia patrí Dalímu zvláštne miesto.
Umelcova sláva bola častým predmetom polemík a rástla aj zásluhou kritikov, ktorí odsudzovali jeho výstrelky. Už od detstva disponoval nezvyčajnou fantáziou, spojenou s prejavom egoizmu, bláznovstva a sebeckého oddávania sa zábavám.
Jediná žena
Aj v Španielsku dobre poznajú ono príslovečné: za všetkým hľadaj ženu. Tou ženou bola pre Dalího najzmyselnejšia dáma surrealistického Paríža, Gala, rodená Elena Dimitrovna Diakonová - Ruska. Predtým, než ju Dalí stretol, bol tichým, plachým, mladým mužom, ktorý nepoznal ženu. Ona už mala 34 rokov, on iba 25. Žena s voľnými mravmi, o ktorej sa rozprávali celé legendy, bola jeho pravým opakom. Okrem toho bola už desať rokov vydatá za surrealistického básnika Paula Eluarda. Po jednej návšteve manželského páru v lete 1929 u Dalího v Cadaqués sa básnik Eluard vrátil domov bez ženy.
V Dalího živote to bolo najkrajšie leto. Od toho dňa ho jeho milenka, manažérka, neskôr manželka, neopustila. Gala, ktorá v detstve žila v Rusku v biede, využila všetku svoju energiu a kontakty, ktoré mala v Paríži, na povznesenie Dalího kariéry.
Život v Amerike
Na popud svojej manželky, odišli do Ameriky. Počas druhej svetovej vojny v New Yorku Dalí celkom dobre zarábal na reklame maľovaním plagátov a známych osobností. Toto obdobie je spojené so začiatkami jeho portrétovej maľby a napísaním autobiografie Tajomný život Salvadora Dalího.
Do Španielska sa s Galou vrátil po vojne. Maľuje prvé náboženské obrazy. Galu namaľoval ako madonu z Port Lligatu. Na žiadosť Dalího pápež tento obraz schválil. Až v roku 1958 sa v Španielsku cirkevne zosobášil s Galou.
Počas jarných a letných mesiacov žili v Katalánsku, v zime v Paríži a New Yorku. Kvôli obchodom. Gala potrebovala peniaze, mala oveľa mladších milencov. Ich vydržiavanie a kupovanie čoraz hodnotnejších darov nedokázala kryť predajom manželových obrazov. Stalo sa, že v šesťdesiatych rokoch nekalými praktikami, spolu s mužmi okolo nej, Dalího v umeleckom svete úplne znevážila.
Vo Figueras v roku 1973 otvorili Dalího múzeum. O niečo neskôr majster vystavoval v Londýne a Paríži.
Staroba a smrť
Hoci Gala prekypovala zdravím aj v starobe, zomrela ako prvá v roku 1982. Mala 86 rokov. Pochovaná je v hrobke zámku, kde žila. Jej smrť Dalího psychicky i fyzicky zničila. Stávalo sa, že noci trávil v hrobke, kde odpočívala jeho Gala. Prenasledovali ho halucinácie a posledné roky jeho života boli vlečúcou sa strašnou agóniou.
Návštevníkov galérie zväčša prekvapí, že Dalí odpočíva na prízemí sám, bez milovanej Galy. Na mramorovej doske je iba rok narodenia a rok jeho skonu - 23. január 1989.
Jozef Mražík
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.
