• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

EXPO 2000, resp. moje postrehy z výstavy v Hannoveri

Prehliadku nášho pavilónu som si nechala až na podvečer a to som urobila dobre, aspoň som nemala pokazenú náladu celý deň. Hosteska sa na mňa pri príchode síce milo usmiala a pozdravila po slovensky, ale poviem vám, to bolo jediné, čo sa mi na našej expozícii páčilo!

"Vetry" ma služobne zaviali do Nemecka a tak som sa presne na Slovenský deň EXPA, t.j. 01. 09. 2000 ocitla spolu so 40-timi zvedavými Slovákmi na jeho pľaci.
Pred cestou na túto akciu som "brúzgala" po webových stránkach, aby som zohnala nejaké to "info" naviac oproti ostatným, keďže som tým zvedavcom velila a tým pádom mala povedať aj niečo zaujímavé. Nastaviac sa na webovú stránku nášho Ministerstva hospodárstva som našla vraj "aktualizované informácie" o výstave. Teraz môžem konštatovať, že tí, ktorí si pozrú stránku tohto ministerstva budú prekvapení, tak ako ja, lebo posledná aktualizácia tejto webovej stránky sa konala voľakedy v júli a nebyť iných, zahraničných stránok, tak získanie najnovších informácií o EXPE zo stránky nášho ministerstva ťažko získam.
Celé výstavisko prejsť za jeden deň je absolútne nemožné a ak si niekto myslí, že zdolá všetky expozície za tento čas, tak klobúk dole, toho by som chcela spoznať. To, čo uvádzajú v informačnom centre, či na internete, že do niektorých pavilónov sa čaká 20 minút, až dve hodiny je naozaj pravda a keď stihnete za deň 20 expozícií, tak ste hviezdy! Preto je naozaj dôležité pred vydaním sa na cestu, na EXPO už dopredu vedieť, čo stojí za to vidieť a čo si môžem odpustiť.
Samozrejme, určitú predstavu, na základe získaných informácií z médií, či webových stránok som mala o výstave aj ja, ale ponuka bola veľká a bolo naozaj ťažké vybrať si. Okrem tých expozícií, pre ktoré som sa rozhodla už doma bolo jasné, že nemôžem obísť ani tú našu, slovenskú expozíciu. Tá sranda nás všetkých stála, či bude stáť nemalé peniaze, ktoré sa počítajú na milióny, (a nie je to jeden ani dva, ale oveľa viac). To by bolo normálne, veď aj iné krajiny dali za svoju prezentáciu na EXPO dosť peňazí, ale to, že naša výstava je bohužiaľ podpriemerná, tak to nikto z našincov asi nevie a skade by to aj mal vedieť, že áno?, keď tam nebol a noviny o tom veľmi nepíšu. Snáď len horšiu prezentáciu ako máme my, majú naši južní susedia, Rakúšania. Tento nedostatok však čiastočne u nich zachraňuje aspoň kuchyňa, ktorá je celkom dobrá. Pri pohľade zhora, dole do jedálne, sa viacerým návštevníkom zbiehali slinky, priznám sa, že aj mne.... . Hore na poschodí rakúskeho pavilónu sa nekonalo takmer nič, na leňoškách sa vyvaľovali iba unavení návštevníci, ktorí jedným očkom možno sledovali aj premietanie videa o Alpách, ktoré sa točilo dokola, z môjho pohľadu teda na videnie nič, ale ak si v Rakúskom pavilóne chcete iba posedieť, tak nech sa páči, miesta budete mať habadej.
Naši už dávno ohlásili, že na EXPO nebude mať Slovensko kuchyňu, nakoľko boli s tým nejaké problémy, a tak sa bryndzové halušky na EXPE nekonajú. Naša expozícia ponúka návštevníkom iba studené občerstvenie, snack. Naši chlapi boli na mäkko a celou cestou rozprávali, ako si na náš Slovenský deň dajú pri našom pavilóne dobre chladené pivko, poklábosia.... . Chyba lávky, snack bol 1. 9. 2000 otvorený i b a pre hosťov, ale pozvaných. Hold my, hoci sme pricestovali 1 300 kilometrov zo Slovenska, sme hosťami neboli ..., čo sa dá robiť, to pivo sme si poniektorí dali u susedov, Rakúšanov. Len tak na okraj: Keď som sa rozhliadla po tom obrovskom parkovisku pre autobusy, uvidela som tam parkovať až tri Karosy, tak koľkože nás bolo tých Slovákov v tom Hannoveri 1. 9. 2000??? , alebo nás bolo oveľa viac, že by to obsluhujúci personál nebol zvládal?, to sa mi nechce veriť. Do Hannovera 1. 9. 2000 pricestovali pán premiér, ale aj minister hospodárstva, či pani ministerka Brigita, bol prítomní aj pán minister Kukan, dostavil sa aj fotograf pán Kallay a kopec ďalších hostí. Teda delegácia, ako sa na takúto akciu patrí. Neviem, ako sa im páčila naša expozícia, ale ja som sklamaná, a nielen ja.
Vrátim sa však k našej expozícii. Ja osobne som si nechala prehliadku nášho pavilónu až na podvečer a to som urobila dobre, aspoň som nemala pokazenú náladu celý deň. Pred vchodom do toho nášho "čuda" - rúry, stála krátka rada. Celkom milá dievčina diškurovala pri vchode s obéznym Nemcom o čísle návštevníkov, ktoré svieti na digitálnom "oznamníku" nad vchodom do čuda. (1. 9. toto číslo presahovalo číslicu 300 tisíc). Konečne sa otvorili dvere
"Magického oka", tak sa totiž odborne to čudo nazýva. Objem v oku je obmedzený, tak na 20, možno maximálne 25 ľudí. Dovnútra nás teda vpustili asi v tomto množstve. Pri vstupe nás uvádzačka milo privítavala v nemčine. Ja som ju pozdravila slovensky: Dobrý večer prajem. Na moje slová sa dievčina na mňa usmiala a milo mi povedala: Vitajte v našej expozícii! Poviem Vám, to bolo jediné, čo sa mi na našej expozícii páčilo! Keď sme už boli všetci vo vnútri toho valca, či rúry, dvere sa hermeticky uzatvorili a "divadlo" sa začalo. Na niekoľkých obrazovkách, ktoré podľa mňa mohli byť aj kvalitnejšie, bežal film, ktorý hovoril o všeličom, len nie o Slovensku. Na obrazovkách sa pred našimi zrakmi odohrávala jedna pohroma za druhou: záplavy, požiare, bieda, hlad a čo ja viem čo ešte. Všetko toto bolo podfarbené akousi
zvláštnou hudbou, ktorú som nevedela identifikovať, pokus o modernú hudbu, techno?, alebo niečo iné ?, fakt neviem, čo chcel básnik touto hudbou vyjadriť! Magické oko, v ktorom sme strávili pár minút, na mňa, ale aj ostatných pôsobilo skľučujúco a boli sme všetci radi, že sa konečne dvere otvorili a my sme z neho padali von. Za Magickým okom minulosti všetkých návštevníkov čakalo ešte Magické oko budúcnosti. Budúcnosť, silné to slovo, len v tom Magickom oku budúcnosti som však za nič na svete nevedela nájsť, kam to naše Slovensko vlastne smeruje a už vôbec som v ňom nenašla nič, (a nielen ja, stotožnili sa so mnou aj ostatní účastníci zájazdu), čo by skutočne reprezentovalo našu krajinu. Chcem napísať pár riadkov autorom tohto vydareného diela?!: Páni, kde ste nechali tie krásne zábery Slovenska, čo sú ich plné archívy?, to už nebolo fakt čo iné vybrať na našu prezentáciu sa svetu. Až budete robiť ešte raz výstavu, odporúčam Vám zájsť si pozrieť na EXPO, prezentáciu Chorvátska. Je to chudobný štát, zbitý vojnou, takže nemôže súťažiť s takou veľmocou ako je napríklad Kanada, ale ukáže svetu to čo má, svoje krásne prírodné bohatstvo. A to máme predsa aj my, tak prečo to svetu neukázať? Či my sme horší ako Chorváti? Dám si hneď aj odpoveď: Asi áno, lebo to nevieme, tak sa to teda naučme! Viem, more nemáme, ale máme zase niečo iné a to sa dá všetko ukázať, len treba chcieť! Ja nie som architekt, ale nie som ani nevzdelanec, dokonca si myslím, že mám aj cítenie pre vkus a nápaditosť, ale chcem odkázať autorom tohto diela iba jedno: Chlapci, táto výstava sa Vám vôbec nevydarila, či Vy máte iný názor?
Určitou náplasťou za túto našu, podľa mňa nevydarenú expozíciu môže byť aj ten fakt, že aj ostatné bývalé komunistické štáty tiež neoslnili. RUSI na EXPO vystavujú na obdiv iba svojho PUTINA, ktorý aj tak v poslednom období klesol na cene. To, čo vystavujú je fádne, nemá cveng. Ani POLIACI nie sú hviezdy, vystavujú, či prezentujú sa napodobeninou soľnej bane vo Wieliczke a to je asi tak všetko, čo ponúkajú k videniu.
Bratia ČESI sa nemajú tiež čím pýšiť. Majú síce, (na rozdiel od nás, ktorý sme ulovili iba plochu okolo 600 štvorcov vo vybudovanom pavilóne), svoj vlastný pavilón, ale hovoriť o českej expozícii v superlatívoch sa tiež nedá. Česi majú vo svojej expozícii dokonca aj kópiu kaplnky Sv. Kríža z Karlštejna. Tú parádu sme si však mnohí z našej výpravy nemohli pozrieť, lebo práve 1. 9. 2000 od 16,00 hodiny bola česká expozícia pre štátnu návštevu zatvorená. Žeby sa naša slovenská delegácia vybrala na návštevu k bratom Čechom, na knedlo - vepřo - zelo, keď im u nás halušky neponúkli? Dopoludnia vraj expozícia bola otvorená, ale tí, čo ju absolvovali mi v autobuse neskôr pri ceste domov hovorili, že nemusím byť smutná, že som ju nestihla, vraj o nič som neprišla, údajne patrí k veľmi priemerným, je taká nemastná, neslaná, aj keď tá kópia kaplnky je vraj pekná... .
Domáci investovali na propagáciu svojej krajiny dosť prostriedkov a oplatilo sa im to. NEMECKÝ pavilón je najväčší a stojí ho za to vidieť. Uvidíte tu okrem iného aj život obyčajných Nemcov v multimediálnom programe. Celkom zaujímavá je expozícia FÍNSKA. Každého účastníka osobne podaním ruky a slovami vo fínštine, vítam Vás na našej expozícii víta šarmantná mladá dáma v kroji. (Aj by som Vám ju ukázala, že je fakt pekná, ale nemám dofotený film, takže niekedy nabudúce.....). Podľa mňa je vynikajúca aj expozícia EMIRÁTOV, ak sa náhodou chystáte na EXPO, určite sa v tejto expozícii zastavte, najmä nenechajte si ujsť videoprogram v kine, stojí za to ho vidieť, podľa mňa nemá chybu! Kultúrna tradícia Emirátov je založená na Islame. Arabské dedičstvo a historická závislosť, zručnosť obyvateľov, ale aj život v púšti, malé oázy, rybolov a lov perál, to všetko Vám priblíži krátky film expozície Emirátov. Tento film beží v okrúhlom kine na 9-tich veľkoplošných plátnach a postupne sa cítite, akoby ste boli "in". Vonku síce privezené palmy pomaly usychajú, zrejme sa im v Európe veľmi nepáči, ale vraj tých 60 paliem, čo je tu zasadených predstavuje symbolicky 28 miliónov paliem, ktoré boli za posledných dvadsať rokov vysadené po celých Spojených Arabských Emirátoch. Vzadu, za ohradou tohto pavilónu, v tieni sa skrývajú pred zrakmi divákov aj ozajstné dromedáre, t.j. jednohrbé ťavy, ktoré sem na výstavu priviezli už v máji, aby sa aklimatizovali. Bola som ich pozrieť, ako znášajú podmienky výstavy, ale nechceli so mnou veľmi komunikovať...., ani sa im nečudujem, od mája toho "očumovania" už majú asi dosť..... Veľmi milo ma prekvapila expozícia JEMENU, ale aj SRÍ LANKY, či krajín JUŽNEJ AFRIKY. Super je expozícia NEPÁLU. Tento pavilón, pokiaľ som dobre rozumela slečne v ich info-centre, vyrezávalo 800 rodín rezbárov viac ako 3,5 roka! Dobrá je aj prezentácia INDIE. Navštívila som aj ČÍNSKY pavilón, ten ma tak neoslovil, ako nepálsky, zato som si však v ňom dala napísať za 5 DM svoje meno na papyrus, samozrejme, že po čínsky!
Na záver to najlepšie! Pavilón KANADY nemá chybu a Emiráty budú mať čo robiť, aby ho predbehli v hodnotení "naj". V tomto pavilóne od jeho začiatku až po samý koniec na mňa, ale aj ostatných účastníkov sršala skutočná, nefalšovaná otvorenosť obyvateľov tejto krajiny, istota a bohatstvo, po všetkých stránkach. V expozícii Kanaďania ponúkajú návštevníkovi k videniu život v ich krajine, vo veľkomestách, ale napríklad aj život obyčajného Eskimáka. Audiovizuálne predstavenie je vynikajúce, cítite sa tak, ako keby ste v tej krajine naozaj boli, neklamem. Pri východe z expozície, si každý účastník môže na obyčajnú školskú tabuľu napísať obyčajnou kriedou svoj názor na expozíciu. Samozrejme, že som pripojila k tým mnohým názorom aj ten svoj a bol kladný. Všetky zápisy, aj keď boli v rôznych jazykoch, boli takmer rovnaké: ste najlepší, nemám slov...., je to krásne, obdivujem Vašu krajinu...., vďaka Vám, ukázali ste svetu, ako sa dá dostať do ďalšieho tisícročia bez problémov a s úsmevom na tvári... .
A som na konci, nie so silami, ale s mojimi postrehmi z EXPO 2000. Ak sa náhodou chystáte sem, do Hannovera, vyberajte prehliadky jednotlivých expozícií uvážene, lebo time is money, money is time, hovorí jedno príslovie...! A ak sa sem osobne nechystáte, tak si pozrite aspoň webovú stránku o EXPO, tu je: http://www.expo2000.de . Na tejto stránke Vás čaká veľa informácií a zaujímavostí. Mimochodom, je to posledná svetová výstava tohto tisícročia a na dlhý čas posledná v Európe a možno aj posledná vôbec, totiž veľa sa hovorí o zrušení tejto akcie, tak nepremeškajte možnosť byť tam osobne, alebo aspoň cez internet.
Máte na to ešte čas, výstava totiž končí až posledného októbra tohto roku!


Autor/zdroj: Janka Klinková
Text bol naposledy zmenený dňa: