• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Elba

Ak ste sa rozhodli pre dovolenku v Taliansku, prečo nie. Taliansko je Taliansko a stále je tam čo objavovať. Jednou z takýchto alternatív je ostrov Elba.

Ak ste sa rozhodli pre dovolenku v Taliansku, prečo nie. Taliansko je Taliansko a stále je tam čo objavovať. Jednou z takýchto alternatív je ostrov Elba.

Ako inak, známy aj ako ostrov cisára Napoleona. Ako to už býva, ostrovy sa vždy od pevniny líšia mentalitou ľudí, zvyklosťami, atmosférou. Z tohto hľadiska Elba stojí za povšimnutie a ako dovolenkové miesto je, podľa našich skúseností, veľmi zaujímavá. Bohatá história, krásne pieskové pláže, pekná príroda, malebné mestečká. To je Elba, ako sme ju spoznali.

Najskôr však trochu faktografie. Vždy príde vhod, veď človek by mal vedieť, kam sa chystá. Elba je najväčší ostrov Toskánskeho súostrovia, s rozlohou 225 kilometrov štvorcových, dlhá je 27 a široká 18 km. Od talianskeho pobrežia je vzdialená 10 km a z
prístavného mesta Piombino sa tam dostanete trajektom za necelú hodinku. Vzhľadom na to, že ostrov meria v najužšom mieste len 3,5 km a dĺžka pobrežia je 147 km, nie je problém ho počas pobytu spoznať aj detailnejšie. Keďže Elba patrí do Toskánska, jej správnym strediskom je Livorno a hlavným mestom jedenásťtisícové prístavné Portoferraio. S rezidenciou cisára Napoleona Bonaparta, starými hradbami, úzkymi uličkami, s množstvom turistov z celého sveta. A keďže obyvatelia ostrova na cisára Napoleona nezabudli, veď napokon pre turistov je stále veľkým lákadlom, slúžia tu, vždy 3. mája, zaňho zádušné omše. Kto chce, môže si pozrieť jeho múzeum vo Ville dei Mulini, na námestí Piazzala Napoleone, ku ktorej vedie 137 schodov.Také je Portoferraio a kto je už raz na Elbe, nemal by ho obísť.

Keď sme pri mestách, za pozornosť stoja i ďalšie. Druhý najdôležitejší prístav Porto Azzuro, s pevnosťou do ktorej z ostrova Pianosa presťahovali najnebezpečnejších talianskych väzňov, prevažne mafiánov. Kto sa rád zabáva, má na to jedinečnú príležitosť v brazílskej diskotéke Morumbi. Uspokojí i najnáročnejších. Kam sa ešte počas dovolenky vybrať? Určite do mesta Capoliveri, ktoré síce nie je prístavom, ale jeho večerná návšteva stojí za to. Kto rád nakupuje, v Capoliveri si príde na svoje. Ale to platí aj o ďalších mestečkách ostrova.

Elba je z minulosti známa ťažbou železnej rudy, čo využívali Etruskovia i Rimania. Definitívny koniec tejto, tisícročia starej činnosti, nastal na "Železnom ostrove" po druhej svetovej vojne. Krásne pláže, obmývané vlnami belasého Tyrrhenského mora, jedinečná príroda, bohatá história a v neposlednom rade aj srdečnosť a bezprostrednosť ostrovanov, opäť začali lákať novodobých "dobyvateľov" turistov. Prevažne z turistického ruchu žije dnes asi 30 tisíc obyvateľov ostrova.

Stále zelený ostrov, to je ďalší prívlastok Elby, ostrova na ktorom teploty len málokedy klesajú pod nulu, a ktorý je porastený macchiou - zdegenerovaným lesom bušového charakteru. Nájdete tu gaštany, biele buky, borovice, duby, oleandre, kaktusy agáve, opuncie. Biela, ružová, žltá, fialová. To sú charakteristické farby jarnej macchie. Jej vôňa? Tá vraj v noci navádzala rybárov domov. Príroda sa tu postarala o prekrásne pláže. Pieskové a miestami aj kamienkové, rozľahlé, s miernym vstupom do mora; aj sto metrov prejdete a voda vám siaha len po bradu. Ak máte deti, čo viac si môžete priať? Takéto pláže sme si vychutnali v strediskách Lacona a Marina di Campo. Turistami síce hojne obsadené, ale nájsť si miesto na ležanie podľa predstáv problém nebol. Zaujímavosťou je najstaršia pínia na ostrove, ktorá má viac ako 550 rokov, a hrdo sa vypína na plaži v Lacone. Miesto oddychu i vďačný objekt pre fotoaparáty turistov. Pobrežie ostrova je členité, vytvára množstvo čarovných zátok a zákutí. Ako sme videli, ani najodľahlejšie, či ťažšie prístupnejšie, neušli záujmu turistov. Jednoducho, romantika. V tomto je teda Elba jedinečná.

Inak, ste na talianskom území, a od 13.00 do 16.00 tu platí: je siesta. Vtedy zatvárajú väčšinu marketov, v ktorých si potom nakúpite až do 23.00 hod., i bazény. Aspoň o našom, v kempingu Casa dei Prati, to platilo. A pozor, radšej si z domu zoberte kúpacie čiapky. Bez nich vás do bazéna nepustia a dobre viete, že deti na múriku pri vode neudržíte. Ak teda čiapku nemáte, iné ako kúpiť ju, vám neostane. Ste v Taliansku a zodpovedá tomu aj gastronómia na ostrove. Väčšinu reštaurácií otvárajú až okolo 12.00 hod. Počas siesty, keď je inde zatvorené, sa však v nich najete. V ponuke sú rôzne jedlá z mias i darov mora, nechýba typická talianska kuchyňa. Pizza, tortellini, lassagne, ravioli, makaróny penne, spaghetti, taglierini, gnocchi, rôzne šaláty. Len si ich dajte. Zistíte, že nech robíte čo robíte, doma vždy chutia inak ako tu. Nuž čo. Aspoň sa vám nezunujú. Špecialitou je sladký koláč bez kvasníc - schiacia briaca. Dostanete ho aj v obchodoch. Dlho vydrží a brávali si ho so sebou na plavby námorníci. Recept je poriadne "bradatý". Pochádza z 5. storočia od saracénskych pirátov, ktorí sa snažili ostrov dobyť.

Ako som už spomínal, tých nahradili turisti, a chodia sem v čoraz hojnejšom počte. Elbu v minulej sezóne "objavili" aj Taliani, a na plážach sme ich stretli neúrekom. A nielen Talianov. Aj Nemcov, Čechov, Slovákov i zástupcov ďalších národov. Elba ich jednoducho láka. A má aj čím…

Ľubo Homolka



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 18.09.2002