Dubrovník - História

Dubrovník bol dlhé storočia nezávislou a hospodársky prosperujúcou republikou. Systematické osídľovanie dnešného mesta začalo v 7. storočí, keď Slovania a Avari prenikli až k Jadranskému moru. Vznikla slovanská osada Dubrava. Samotné mesto vzniklo však až zlúčením dvoch dediniek v 12. storočí: Laus a Dubravy. Dubrovník bol opevnený hradbami, ktoré dokopy merajú až 2 km. Mesto bolo pre svoju výhodnú polohu medzi krajinami Stredomoria a Balkánom kvitnúcim strediskom obchodu. Rozvíjala sa tu veda, umenie, pôsobili tu spisovatelia, filozofi, fyzici a lekári. Bola tu vlastná maliarska dielňa, taktiež kamenársko-sochárske dielne. Rozvíjalo sa remeslo zlatníkov ale aj čipkárstvo.


Vďaka svojej výhodnej polohe bol o mesto veľký záujem. Od 13. storočia bol Dubrovník pod správou Benátskej republiky, od 14. storočia zase pod ochranou Uhorska. Od roku 1358 bolo mesto samostatnou mestskou republikou - Republika Dubrovnik. V roku 1667 mesto postihlo veľké zemetrasenie. Zničilo sa veľa pamiatok, preto bol Dubrovník obnovený v barokovom slohu. V roku 1808 Francúzi pod vedením maršala Marmonta vyhlásili koniec tejto aristokratickej republike. Dubrovník pripadol Rakúsku. To trvalo až do konca 1. svetovej vojny. Po nej sa mesto stalo súčasťou nového Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Dubrovník zohral veľkú úlohu aj počas 2. svetovej vojny, keď bol okupovaný talianskymi a nemeckými vojskami.


Krása starého mesta bola ocenená v roku 1979, keď bol Dubrovník zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Počas juhoslovanského konfliktu na začiatku 90. rokov bol Dubrovník ostreľovaný ťažkými delami a mesto bolo značne poškodené. Po obnovení mesta sa Dubrovník stal opäť „perlou Jadranu“.