Dostih, ktorý zastaví národ.

To je neoficiálny názov pre Melbourne Cup, najdôležitejší z reťaze dostihov v rámci jarného dostihového karnevalu.
A národ sa zastaví doslovne. Austrália totižto ako jediná krajina na svete má kvôli dostihom štátny sviatok vzťahujúci sa na Melbourne a okolie.

Každý rok prvý utorok v novembri milióny ľudí ráno nevyrážajú do práce ale snažia sa zarobiť si stávkovaním. Stávkuje sa všade. V stávkových kanceláriách, v domoch dôchodcov, v uliciach centra mesta, na plážach či pri grile. A ako to už medzi Austrálčanmi chodí, v prvom rade ide o zábavu, tak poniektorí s úsmevom vkladajú do rúk maklérov desiatky a desiatky dolárov, z ktorých už neuvidia ani cent.

Dostihová horúčka zachváti každého plnokrvného Austrálčana bez ohľadu na to, kde sa nachádza. Nevyvrátiteľným dôkazom toho je, že tak ako členovia antarktickej expedície na moment prilepili uši k rádiu na lodi Aurora Australis, tak ani armáda si nenechala ujsť tento deň.

V Iraku polovica austrálskych vojakov, ktorá sa práve nemusela venovať nastolovaniu demokracie, zasadla ráno pred satelitný televízor. Podobnú možnosť mali aj vojaci vo Východnom Timore a na Šalamúnových ostrovoch, ktorí spoza grilov povzbudzovali svojho favorita.

O niečo luxusnejšie oslávilo tento deň kriketové mužstvo v Novom Dílí. V Hoteli Imperiál ich čakali raňajky a la Melbourne cup s priamym prenosom dostihov.

A aby predstavitelia národa neboli ukrátení o stávkovanie, tak aj federálny parlament si spravil prestávku v rokovaní. Našťastie nikto z nich nestihol zbohatnúť a všetci sa entuziasticky vrátili diskutovať závažnejšie otázky. Napríklad ako naložiť s daňami zo stávkovania. Tie nie sú malou položkou, keďže austrálsky národ počas roka vloží do dostihových stávok úctyhodné štyri miliardy AUD.

Tento ošiaľ stávkovania je možno náhradou za stratených 70 rokov v histórii dostihov, kedy stávkovanie bolo nelegálnou záležitosťou. Až do roku 1931 sa na uháňajúce kone chodili ľudia iba pozerať a popíjať. Zbohatnúť mohol len majiteľ najrýchlejšieho koňa, ktorý si odniesol trofej v podobe koní. Dnes je trofejou zlatý pohár s tromi uchami, ktoré symbolizujú trénera, džokeja a samozrejme majiteľa koňa. Ten si z posledných dostihov okrem 60 tisícovej trofeje odniesol aj 4,6 mil, ktoré mu Makeby Diva doslovne vybehala.

No tento deň nie je len o koňoch a stávkovaní. Rovnako podstatné je to, čo si oblečiete na seba, a hlavne, čo si nasadíte na hlavu. Je takmer neprípustné vybrať sa na dostihy bez patričného klobúka alebo aspoň ozdoby, ktorá v mnohých prípadoch presahuje rozmery bežného klobúka.

Ak priletíte do Melbourne v čase jarného dostihového karnevalu, ocitnete sa v atmosfére podobnej roku 1895, kedy na dostihy zavítal aj Mark Twain. Od tých čias sa veľa nezmenilo. S nárastom austrálskej populácie sa zvýšil síce počet divákov, no tí si rovnako ako v minulých storočiach zaobstarávajú šaty a doplnky za do neba volajúce sumy a držia ich zabalené v skrini až do inkriminovaného dňa. V móde stále hrá prím štýl prvých dostihových dní, akurát sukne sa skracujú a výstrihy prehlbujú.
Dostihy sú príležitosťou pre dámy, ktoré sa snažia vyzerať najlepšie ako vedia a oslniť okolitý svet. Mnohé strávia hodiny a hodiny prípravami na veľký deň. No keby sa náhodou v tom zhone nestihli dolíčiť, hneď vedľa dostihovej dráhy je po ruke markíza firmy L’Oreal, odkiaľ počas pretekov vyjde 1500 čerstvo narúžovaných pier a desať krát toľko nalakovaných nechtov.

Najdôležitejší okamih však prichádza. Desiatky dám všetkých vekových skupín sa snažia o svojom dostihovo-módnom vkuse presvedčiť porotu, predvádzaním svojich rób na móle. To že táto móda je braná seriózne svedčí aj fakt, že víťazka si odnáša ceny v hodnote viac ako 100 tisíc dolárov. V porovnaní s koňmi sa môže cítiť trochu nedocenená, no predsa len je to viac ako dvojročný plat priemerného austrálskeho občana.

Treba povedať, že táto móda má aj svoje úskalia. Aby ste na cieľovej rovinke videli triskovať víťaza, musíte nadskakovať nad klobúky, ktoré niekedy pripomínajú tienidlá nočných lámp. Cestou k baru je nutné si dať pozor, aby vám niektorá dáma perom trčiacim z hlavy nevypichla oko. Najhoršie to je keď nevyjde počasie a prší. Vtedy sa trávnik zmení na masu blata, do ktorej sa hlboko zabárajú drahé lodičky, na šaty kvapká z premočených klobúkov a tie nadobúdajú podobu zmoknutých sliepok.

No či už prší alebo nie, dostihová horúčka je všade vo vzduchu. Prvý utorok v novembri je dňom, kedy sa zabúda na únavu, vek a starosti sa zahadzujú za hlavu a vzkriesi sa nádej. Melbourne Cup je deň, kedy sa bojuje o pohár, z ktorého každý Austrálčan chce mať aspoň dúšok.