• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Dolomity - takmer ako rozprávka

Encyklopédia horolezectva sa o tomto talianskom horstve zmieňuje takto: Je to oblasť Južných Vápencových Álp prevažne v Južnom Tirolsku (provincie Bolzano, Belluno a Trento) ...

Encyklopédia horolezectva sa o tomto talianskom horstve zmieňuje takto: Je to oblasť Južných Vápencových Álp prevažne v Južnom Tirolsku (provincie Bolzano, Belluno a Trento) - členená do mnohých masívov s bizarnými vrcholmi uprostred pasienkov a jazier…

Rozmery tohto prekrásneho sveta hôr sú približne 150x70 km. Významné centrá: Cortina d´Ampezzo, Sankt Ulrich, Pieve do Cadore a mnohé ďalšie. Podľa znalcov sú najpreskúmanejšou a najcivilizovanejšou alpskou oblasťou; v Cortine boli v r. 1956 aj zimné olympijské hry… Titulok nášho rozprávania neklame. Dolomity sú skutočne rozprávkovou krajinou. Pre horolezcov, vysokohorských i "obyčajných" turistov, skialpinistov, lyžiarov… A keď spomíname lyžiarov, tí v tomto horstve nájdu všetko, na čo si len pomyslia. Ale aj "radový" cestovateľ si tu príde na svoje. Horské mestečká či dedinky, nekonečné panorámy horských vrcholov z bielych skál, ktoré západ slnka ožaruje akoby plameňmi. Sami sme Dolomity navštívili niekoľkokrát; dvakrát sme vystúpili na ich najvyšší vrchol Marmolada di Penia (3340 m), kde je raj lyžiarov, najmä v okolí známeho vleku Serauta. Ale aj horolezcov, vysokohorských turistov, ktorí tu majú aj smelú via ferratu - exponovanú výstupovú cestu zabezpečenú umelými pomôckami. A kde je jediný ľadovec Dolomít.

Dodnes mi v pamäti rezonuje výrok môjho priateľa a oddielového spolulezca Miloša Polička, keď sme ostali stáť pri vrcholovom kríži a rozhliadli sa naokolo: "To je priam neskutočná fantázia, na tento pohľad nikdy nezabudnem!". Aj Cortinu d´Ampezzo sme si vychutnali niekoľkokrát. Má svojskú horskú atmosféru, s desiatkami obchodíkov so športovými potrebami, útulnými kaviarničkami - Babylonmi jazykov. Má štýlové hotely a penzióny, so záplavami muškátov visiacich nad ulicami. Hrá tu hudba, ľudia sa fotografujú s bernardínmi, papierový Reinhold Messner v nadživotnej veľkosti robí reklamu na originálny rum Strozz…

Aby sa návštevník vedel v rozsiahlom horstve zorientovať, uľahčíme mu to jeho pomyselným rozdelením ne sever a juh. Do severnej časti možno zahrnúť skupiny Geisler- Puez, Langkofel- Schlern- Rosengarten, Latemar, Sella, Fanes, Tofana, Cristallo- Pomagognon, Sextenské Dolomity, Cadini, Sorapis a oblasť Marmolady. Do južnej časti Dolomít by sme mohli zaradiť horské skupiny Pala, Civetta, Moriazza, Brenta, Nonsberg, Fleimstálske a Vicentinské Alpy, hory v okolí jazera Lago di Garda.

Čo názov, to fantastické horské scenérie, miesta známe v celom svete. V severnej časti napríklad vrchol Peitlerkofel - jeden z najkrajších výhľadových vrcholov so 600 m vysokou stenou. Masív Langkofelu pripomínajúci zvislými skalnými stenami pevnosť. Známy vrchol Piz Boé v skupine Sella (3152 m) je najľahšie prístupnou trojtisícovkou v Dolomitoch. Skupina Tofana vytvára perfektnú kulisu Cortine d´Ampezzo. Severovýchodne od nej stojí skalný obor Ampezzánskych Dolomít - Monte Cristallo. V skupine Sorapis sú svetoznáme veže Tre Cime di Lavaredo (Drei Zinnen), ako i vrcholy Monte Piana, akéhosi múzea 1. svetovej vojny. V južnej časti okrem iného dominujú: Hora Cimon della Pala (3184 m), nazývaná "Matterhornom Dolomít". Tisíc metrov vysoká gigantická stena Civetty, Monte Schiara (2565 m) so 700 m vysokou stenou; blízko je mesto Belluno s mnohými možnosťami kultúry a zábavy. No a je tu jazero Lago di Garda, rozdelené do provincií Brescia, Trient a Verona.

Prichádza zimná sezóna a teda sa patrí, v súvislosti s Dolomitmi, hovoriť o lyžovačke. Aby sme boli aktuálni a autentickí, urobíme to formou "debaty" s Borisom Krpelánom, banskobystrickým podnikateľom a dobrovoľným členom Horskej služby na Slovensku. Ten sa "narodil na lyžiach" a už štyrikrát zažil v Dolomitoch perfektné lyžovačky. Dokonca sa dal vyviezť vrtuľníkom na vrchol Marmolady - odkiaľ potom zlyžoval dolu A a druhýkrát, tiež z vrtuľníka, obdivovall Dolomity ako účastník vyhliadkového letu. Za svoj "hlavný stan" si vybrall oblasť Alta Badia v skupine Sella, kde je spomínaná, ľahko dostupná trojtisícovka Piz Boé. Oblasť zahrnuje päť známych lyžiarskych obci:: Corvara, Colfosco, La Villa, San Cassiana a Pedraces; no a hneď "za plotom" je známa Cortina. Hovorí sa, že pokiaľ je Cortina d´Ampezzo hlavným mestom Dolomít, Corvara sa považuje za ich srdce.

Poďme však do oblasti Alta Badia. Verili by ste, že je v nej 464 vlekov???

"Do Dolomít chodím lyžovať rád z viacerých dôvodov", skonštatoval Boris Krpelán nad "horou" prospektov a fotografií. "Sú tam vždy perfektne pripravené lyžiarske terény, zjazdovky sú vždy upravené aj po celonočnom snežení. Naokolo je krásna krajina, expozícia skalných útvarov ktorá zatajuje dych; lyžujete sa pod skalnými stenami, nie na rozľahlých lúkach. A ľudia, tí sú tam príjemní, ochotní, môžete s nimi hovoriť po taliansky, po nemecky… Zlé počasie je tu málokedy, za päť- šesť dní sa nalyžujem toľko, ako za dve sezóny doma. Tie špičkovo upravené terény sú zárukou, če človek málokedy na lyžiach padne, zraní sa. A keby sa tak stalo… zdravotná starostlivosť je nadštandardná. Môžete ísť z jedného bodu viacerými smermi, vybrať si terén rôznej obtiažnosti. Vrtuľníky, snežné skútre… to všetko slúži lyžiarom. Upozornenia na celkom bezvýznamné terénne prekážky nemožno prehliadnuť, nikde na zjazdovkách som nevidel sánky, ako u nás".

"Udeľte" našim čitateľom- lyžiarom, pokiaľ ide o Dolomity, nejaké osožné rady.

"Budem vychádzať z faktu, že bývam v Corvare - menej skúseným lyžiarom teda odporúčam orientovať sa smerom na Colfosco, na Passo Gardena, kde sú terény miernejšie. V prvom rade si treba zvyknúť na prechody z umelého snehu na prírodný, a naopak. Fantastická je napríklad celodenná zjazdárska túra Sella Ronda po oranžovom, alebo zelenom značení, tú by som odporúčal. Striedajú sa na nej vleky, sedačky, lanovky; ja ju "robím" pravidelne, v oboch smeroch, kvôli rôznym nezabudnuteľným výhľadom. Vleky "ťahajú" od 9. do 16.- 17. hodiny. Keď sa dobre naraňajkujete, nie je to viacej ako sto metrov od hotela, kde na zástupy lyžiarov čakajú viaceré údolné stanice lanoviek. Tie zástupy nech vás však neodradia, "nával" tristo osôb je "zlikvidovaný" v priebehu piatich minút. Presvedčili sme sa o tom viackrát, konkrétne aj v kabínke z Corvary na Piz Boé. Hore, na mnohých vlekoch, sa všetko rozptýli, lyžuje sa na nich zopár ľudí".

Čo všetko je k dispozícii napríklad v okolí obce Corvara?

"Približne osemdesiat zariadení kabínka- sedačka- vlek; všetko je poprepájané tak, že peši nemusíte urobiť ani krok. V La Ville vás dokonca päťdesiat metrov ťahá exkavátor do údolnej stanice kabínky, aby ste sa "neunavili". Časomiery prevádzky vlekov vás upozornia na prípadný návrat. Ak to nestihnete, nič sa nestalo. Skipass platný v celej Alta Badii je vstupenkou aj do autobusov. Funguje však i skitaxislužba. Na každom vrchole okruhu sú reštaurácie a bufety, k niektorým môžete prísť priamo na lyžiach. Kde fúka vietor, chráni vás plexisklo - o slnko a výhľady teda neprídete".

… No a v tej Corvare?

"Sú tam tenisové kurty, krytá plaváreň, možnosti rehabilitácie so saunou a masážami, turecké kúpele, lezecká stena, diskotéky… V zariadení Marina býva od 17. hodiny diskotéka, lyžiari na ňu chodia priamo zo svahov bez prezlečenia. Všade sú skiservisy, požičovne najmodernejšieho výstroja. Videl som, ako sa v požičovni za pár minút zmenil autobus žiakov so školskými taškami na triedu perfektne vystrojených lyžiarov, preháňajúcich sa po svahu. Nedávno tu otvorili novú trasu "Po stopách 1. svetovej vojny" - celodennú lyžiarsku túru. Fantastické je vyviezť sa z Passo Pordoi veľkou kabínkou na Sass Pordoi (2950 m) a zlyžovať svahy cez Val Mezdi až do Folcosca - čo je však veľmi náročné. Na okruh Alta Badia možno nastúpiť kdekoľvek - podľa ubytovania. Z Arabby, Val Gardeny, Corvary, Colfosca"…

Reč je teraz o vás. Ako sa tam lyžujete vy…

Z Corvary ma napríklad vyvezie kabínková lanovka do výšky 2190 m. Pokračujem po "červenej" zjazdovke do sedla nad Arabbu. Odtiaľ vlekom hore, do sedla Passo di Campolongo, a tam si vyberiem: pôjdem dolu, do Arabby jednou z dvoch zjazdoviek? Jednou z dvoch kabínkových lanoviek sa vyveziem do Porta de Vescovo (2495 m),odkiaľ je úžasný pohľad na Monte Pelmo, Civettu, Marmoladu??? No a v tom Porta de Vescovo mám zasa na výber - pokračovať na Marmoladu, alebo ďalej v okruhu Sella Ronda… Z Marmolady pritom vedie dlhá, perfektne upravená zjazdovka"…

Čitateľov budú určite zaujímať aj ceny.

"Záležia od sezóny, ktorá v zime trvá od 23. 12. do 7. 4. Za slušný 2- izbový apartmán pre 4 osoby zaplatí jednotlivec (za 7- dňový pobyt) približne 5500 korún. Skipass na toto obdobie, ktorý platí v celej oblasti na všetko - vrátane dopravy autobusom, stojí v sezóne od 6700 do 7600 Sk pre osobu. Deti do 8 rokov ho majú zadarmo, do 12 rokov a v jarných termínoch majú zľavu 50 percent. V oblasti o ktorej hovorím, je tiež asi 60 km bežeckých lyžiarskych tratí, so stopami na korčuľovanie i klasické lyžovanie. Pokiaľ ide o let nad oblasťou Alta Badie vrtuľníkom, s vrcholom Marmolady ktorú možno zlyžovať, stojí 200- 250 DM za osobu. Kvalitné raňajky v hoteli stoja približne 12 DM a niekde možno využiť miesta, kde vám automat za pár lír elektronicky zmeria a zaznamená "osobný čas" na trati obrovského slalomu. No a na čo okrem iného rád spomínam? Ako som sa lyžoval v objatí skalných veží a stien na perfektne upravenej zjazdovke, a vedľa gazda kydal hnoj na alpskú lúku, kde kvitli prvé jarné kvety…

… A my sme sa rozhodli, že k tejto spomienke netreba už nič dodať…

Ľubomír Homolka



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 11.09.2002