• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Armensko (alebo zapisky zdiveleho cestovatela č III.)

Tieto texty zachytávajú moje zážitky z pobytu v Arménsku, kde som absolvoval študentskú odbornú stáž prostredníctvom organizácie AIESEC. Zážitky boli písané pôvodne ako e-mailu pre známych na Slovensku.

Musim priznat, ze uz si zacinam zvykat na tunajsi styl zivota a prostredie. Uz mi vela veci nabije tak do oci ako to bolo kratko po mojom prichode. Dostavam sa uz aj do poctov, co sa tyka penazi a uz neprepocitavam vsetko. Viem uz odhadnut ceny a rozoznat, co ma dobru cenu a co naopak. Ale nie o peniazoch som chcel.

Druhy vikend v Armensku som opat stravil cestovanim a uzivanim si :o) V sobotu mali Armeni statny sviatok, pretoze 21. september je pre nich dnom nezavislosti, ktoru ziskali v roku 1991 od Sovietskeho zvazu. Mal som teda moznost zazit nieco ako Silvester koncom septembra. Prechadzali sme mestom a vsade este aj o polnoci bolo mnozstvo ludi, ktori sa zabavali, vsetky podniky boli otvorene (co nie je az take nezvycajne), no v sobotu boli nezvycajne preplnene. Ak si to aspon trosku chcete predstavit, predstavte si spominany Silvester v ktorom kolkvek slovenskom meste vacsom ako jeden milion obyvatelov :o).

V nedelu sme sa vybrali pozriet najvacsie a jedine jazero, ktore sa v Armensku vyskytuje: jazero Sevan. Nachadza sa 70 kilometrov severovychodoseverne od Jerevanu a jeho velkost je priblizne 4500 km2, teda asi sedmina rozlohy celeho statu. Armeni tvrdia, ze to je najvyssie polozene jazero na svete. V tretine jazera je taky mensi poloostrov vybiehajuci do jazera, ktory bol kedysi ostrovom, ale postupnym ustupovanim vody sa z neho stal poloostrov. Na jeho kopci su postavene dva kostoly asi z 13. storocia.

Na konci poloostrova je krasny vyhlad na jazero, ktory je tazko opisatelny. Vsade kde sa obzriete, tak vidite Sevan a potom uz len hory, ktore sa tahaju hore hned od pobrezia.

Mimochodom, ak by sa vam zdalo, ze pisem prilis vela naj, co sa tyka veci v Armensku, nie je to moj nazor, ale tvrdenie miestnych ludi, podla ktorych pomaly polovicu veci na svete vymysleli oni. A pritom vam to hovoria s takou samozrejmostou az je to zarazajuce.

Mate moznost si kupit kebab, ktory nie je taky ako grecky (opekane kuracie maso pomaly krajane), lebo ten je zly. Pravy kebab je armensky a maso je donho vlozene v celku.

Chlieb, ktory sa vo vacsine sveta povazuje za arabsky bol vymysleny Armenmi a arabi ho iba rozsirili po svete. :o)

Ararat, ktory mam moznost vidiet kazde rano z okna bytu, vyzera ako na dlani a len sa vybrat ho zdolat, je vlastne v zakazanej zone v Turecku, ale podla poriadku je armensky.

Najstarsie znaky krestanstva sa nasli samozrejme v Armensku.

A to som spomenul iba zopar z tych ich “naj”

Pritom vsak musim opravit velkost populacie v Armensku. Na zaciatku som pisal, ze ich je 3.78 miliona. Podla vysledkov z posledneho scitania z minuleho roku ich je iba 3 miliony. Pricinou tejto zmeny je fakt, ze ked sa rozpravate s ludmi, urcite polovica z nich vam povie, ze chce odist z Armenska prec. Dalsia tretina vam to priamo nepovie, ale tiez by isla kade lahsie. Nuz medzi zvysnych 17 percent populacie patria bohati ludia a stari ludia.

Pritom vo svete existuje Armenska populacia nazyvana aj Armenian Diaspora, ktora sa pocita na priblizne 6 milionov ludi.

Najidealnejsou cielovou krajinou su samozrejme USA, kto so svojimi 5.50 USD minimalnou mzdou na hodinu su totalnym snom pre kazdeho Armenca.

Este som chcel v napisat o tom co sa tyka mojej osoby a s cim so sa stretol pocas mojho kratkeho pobytu tu! Doteraz sa ma uz asi osem ludi nezavysle na sebe pytalo, ze ci ma Michael Schumacher nieco spolocne so mnou? Na otazku preco, som dostal odpoved, ze sa na mna podoba :o)

Nuz a vramci posedenia v miestnej kaviarni sme sa zabavali a moji spolocnici skonstatovali, ze urcite mam nieco spolocne s Mr. Beanom, lebo mam podobnu mimiku ako on :o)

Koniec



Obsah
Armensko (alebo zapisky zdiveleho cestovatela č I.)
Armensko (alebo zapisky zdiveleho cestovatela č II.)
Armensko (alebo zapisky zdiveleho cestovatela č III.)


Autor/zdroj: Michal
Text bol naposledy zmenený dňa: 17.12.2002