Turecká odysea alebo Biela mačka - čierny kocúr *Časť 5.

Anamur
Cesta trvalo do 1O.50, no stála za to...scenérie mora, skál, lesov...

Ideme na otogar a chceme do komerčnej Alanye,všetci nadháňači nás chcu klasicky odrbať, čo nám už pri poznani reálnej ceny začina liezť na nervy, ideme radšej na stop a prvý krát sa stalo niečo čo sa ešte nestalo, po 1,5 hodine stopovania na Slnku nám nikto nezastavil. Anamur sám o sebe neni očarujúcim mestom,skor turecká klasika, cestou sme sa zastavili a pozreli akurát jednu pevnosť pri mori o ktorej básnili v Marcovi polovi.

Okolo 12.OO sa vraciame nA OTOGAR, aj my sme už trochu podráždení

tak tam vyvoláme menší rozruch, dohadzovačov najsurovejšie odmietame a posielame do prdele, sami obchádzame agentúry a tam kde nás chcú odrbať hned otočime pety. Aj oni všetci:-) začínajú byť z nás nervozni, no oplatilo sa....listok do Alanye stoji 7 milion a do Antalye 1O, padlo rozhodnutie ANTALYA, bus ma vyraziť hneď, vyrazi o 13.3O...

Cesta je v pohode, akurát časnik nenosi kavu ale Mirindu. O 18.3O sme v 6OO tisicovej Antalyi

Antalya
Na obrovskom otogare sa k nam hneď prihovoril starček, ktorý stále hovorí o agentúre a priatelovi, kt. má penzion, opetovne so zištných dôvodov ideme s ním, pretože otogar je ďalej od centra, vezie nás asi pol hodinu a prichádzame do špinavej štvrte do penzionu, kt, vyzerá ako niečo medzi hodinovým hotelom a skrýšou pre utečencov :-)

Odchádzame smerom k miestnemu bazaru, turisti sem asi moc nechodia, takže ťažká pohodička, miestni vyzerajú divne....takých sme ešte nevideli:-)

Pomaly sa trajdáme mestom a stretávame 2 ludi akých sme ešte nestretli. Je to manželský pár s miminom, hovoria po anglicky a sú fajn, sami sa ponúknu, že nás odvezú k moru, cestou kecáme, celý zbytok rodine žije po celej západnej Europe, pýtajú sa na SK a bla-bla...

Vystupujeme pri štvrti s penzionmi a po chvili najdeme jeden celkom do pohody za 8 milion na osobu s klimou, ospruchujeme sa a večer vyražame plažou do mesta, pláž je mestská, s množstvom km reštik a barov , zajdeme do sídliska, kde sme svedkaMI klasickej potičky tureckých taxikárov, kde sa o chvilu zbehne celé okolie, dávame si obrovskú placku s mesom a syrom a pivom, turecké pivo?? No? Pili sme už aj lepšie.

Koncentrácia ludi, kt. ovládajú jazyky je nepomerne vačšia.Cestou speť si ešte na sidlisku dávame zmrzlinu ale nie od Algidy ale pravú tureckú, je trošku iná nejako sa naťahuje ako keby bol v nej karamel alebo surové vajcia ale je dosť dobrá!

19.8.2002- pondelok
Salmonelu sme nedostali.

Ráno sa najeme, hneď pri penzione sú obchodiky a malé reštaurácie, osadenenstvo našho penzionu tvoria len turci podobne ako celeho okolia.

Okolo 10.00 odchádzame do susedného mestečka BALDIBY (?)

Už prvé reklamné tabule nám vravia kde sme, menu v reštauráciach je v azbuke a ponúka šašlik, boršč a aj vodku a „novým rusom“ sú prispôsobené aj ceny

More nič moc - skôr klasika.Prechádzame obrovským areálom plným rusov a natrafíme na bazén, klasický bazén, pri ktorom sa všade inde pri mori vyvalujú tuční Nemci, tu sa však zatial pri ňom vyvalujeme len my, po chvili sa udomácnime a ulietavame na tom, chýba nám len kokteilový pohár s drinkom, takže tak nejako si predstavujeme „POHODU S FISCHEROM“, ibaže po 3 hodinách to začina byť celkom nuda...miestami prší ,v bazene sme sami, ruskí turisti majú obed.

Odchádzame do Antalye okolo predajní kožuchov a zlata na dolmuš, tu ideme na pláž nedaleko penzionu, more je čisté s velkými horami dvihajúce sa nad plážou.

Večer ideme na bazár asi 1.5 hodiny vychádzkovým tempom okolo Ataturkového parku.Natrafíme na Turkménsku reštauráciu a naše jedenie sa dá nazvať GURMANSKE HODY. Za 180 SK v prepočte na osobu sme si dali chutnú mladu telacinu pečenú na uhlikoch v zelenine v hlinenom tanieri s dresingami a kopcom zeleniny velkou plackou plus pivo.Cestou domov ešte ochutnáme na ulici ponúkané malé ustrice( 7ks za 3O SK), turecké cukrovinky a odšťavené pomaranče. Dalej ideme do prístavu, je malebný ale moc komerčný s reštauráciami na lodiach a „atrakciami“ pre turistov.

20.8.2002-utorok
Celý deň sme na pláži plnej turkov, neďaleko nás majú svoj program dve konkurečné firmy asi 300 m od seba,more je rozbúrené-velký príliv, takže všetko dohromady dáva celkom slušnú orientálnu atmosféru.

Večer sme pozvaný na Adana kebab do reštaurácie-skôr stánku z prútia neďaleko nášho hotela, kde chodia len domáci, majiteľ je úctivý, už z dialky na nás stále pokrikuje, samozrejme zaplní celý stôl všetkým možným aj nemožným a dotávame ako stály hostia ešte prézent : „neidentifikovatelný „ nápoj, ktorý vyzerá ako domáce víno je červený a chutí ako niečo medzi lacným vínom a šťavou z kyslej kapusty, je korenistý.V duchu myslíme na Endiaron, po večeri dostávame samozrejme aj čaj.

Ďalej ideme dolmušom na otogar ale nakoniec sa dozvedáme, že to nie budova otogaru ale veľmi podobná budova nákupného centra( Au park II).

Chvíľu sa tam zdržíme a ideme oproti do zábavného parku na holandské kolotoče, jedna jazda-30 SK........

Odtiaľ dolmušom do mesta, v tomto musíme zaplatiť dopredu, zisťujeme koľko platia domáci a tolko dávame aj my a to bol najosvedčenejší spôsob platenia ked nás už nebavilo všetko zmlúvať alebo ešte jeden spôsob, kt. objavil Erik : zobrať tovar a predavačovi dať toľko koľko sami uznáte za vhodné....celkom sa to osvedčilo.

Trajdáme sa v meste po bazári a v prístave....

21.8.2002-streda
bla-bla Antalya

22.8.2002- štvrtok
Musíme sa vysťahovať do 1O.00, ráno sa najeme a odchádzame okolo 11.00, od majiteľa chceme aby sme si tam mohli nechať batohy, no on vravi, že ich nema kde uložiť a odporúča nám miesto pod schodami, kadiaľ všetci chodia, takže ideme s baglami ďalej k „nášej“ reštaurácii z prútia, aj tu sa nám zdvorilo majiteľ v ušmudlanom tielku ospravedlňuje...takže máme kopec frends, ale keď im platime....

Ideme aj s báglami na pláž, prenajmeme si slnečník a ležadlá za 3 miliony, ospruchujeme sa a o 16:OO sa znovu najeme a odchadzame na otogar dolmušom, v dolmuši máme malý incident s turkiňou- ktorej sa nepáčia naše bágle a zavadzaju jej, zanadávam si po slovensky, no dotyčna pani zrejme pracovala v Nemecku so slovankami a začne po nemecky nadávať tiež.....spustí celodolmušuvú diskusiu,.po vystúpení z dolmušu to ešte okorení šofér, kt. dávame ako ostatní 5OO OOO TL ale on chce ešte za batožinu, jeho konverzácia je obmedzená na „ u-u “ a ukazuje na peniaze, asi má aj pravdu ale my sa zasmejeme a odchádzame preč.

Na terminály musí každý pri vstupe prejsť cez detektor a je tu kopec policajtov, nakupujeme drobnosti a haluzime.

Autobus ide priamo do Edirne , takže nemusíme prestupovať v Istanbule.