• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Cestovať či necestovať v dnešnom období do zeme zasľúbenej?

Cestovanie je ako droga, keď ju skúsiš, nevieš jej už potom odolať. Ja som tú drogu, (cestovateľskú) okúsila už dávno a zatiaľ sa jej nemienim vzdať, lebo mi stále chutí...:-).



    Mohamedáni putujú do Mekky, v Suadskej Arábii, Indovia zase k posvätnej rieke Gange, a katolíci, tí putujú do Ríma. Židia, Mohamedáni a Kresťania putujú spoločne do Izraela, ktorý je duchovnou križovatkou križovatkou troch najväčších svetových náboženstiev. Práve tieto tri svetové náboženstvá majú v Izraeli svoje korene a svoje spoločné náboženské pozadie. Práve v tejto krajine sa odohrali príbehy Starého Zákona, tu sa narodil pred dvoma tisíckami rokov Ježiš.

    Dnešný názov Izrael sa vôbec nekryje s biblickým pomenovaním. Z historického hľadiska vznikol štát Izrael až v roku 1948. Biblické pomenovanie Izrael je spojené s patriarchom Jakubom, ktorý bol praotcom vyvoleného národa, obývajúceho Palestínu, (1600 - 1700 rokov pred Kristom). Dejiny izraelského národa sú skutočne obšírne a opísať ich na jednej stránke nie je možné. Izraelský národ bol dlhé stáročia, či tisícročia pod nadvládou, ktorá mala za následok aj to, že sa rozptýlil azda po celej zemeguli, ale rozptýlením nikdy ako národ nezanikol. Dnes už mnohí ľudia predsa len vedia, (aj keď iba teoreticky, možno práve z Biblie), kde leží mesto Jeruzalem, či Betlehem, alebo Nazareth. Svätá zem láka už aj našich turistov. Dlhé roky sa sem nemohlo, ale odkedy je zrušená vízová povinnosť, (r. 1993), sa počty našich turistov riadne zvýšili. Izrael láka turistov z viacerých aspektov. Jednak je to množstvo vzácnych pamiatok, ktoré sa na území tohto štátu nachádzajú, potom je to veľmi zaujímavá príroda a samozrejme príjemná klíma počas celého roka. Aj keď na severe krajiny je zima chladnejšia a častejšie prší, dole na juhu krajiny, v Eilate, pri Červenom mori je teplé a slnečné počasie po celý rok. Veľmi dobrou vizitkou pre Izrael sú skutočne dobré služby. Izrael vsadil na rozvoj cestovného ruchu a opláca sa mu to. Vlastne toto jeho vsadenie trvá už veľmi dávno, pretože už pár storočí dozadu domáci vedeli v tejto krajine ubytovať a nasýtiť každého, kto ku nim zavítal. Súčasné strediská cestovného ruchu, ktoré sa vybudované na pobreží Stredozemného, Mŕtveho a Červeného mora, spĺňajú aj ten najnáročnejší štandard. "Otvorením hraníc", začali mnohé naše cestovné kancelárie organizovať zájazdy do tejto krajiny. Sú to predovšetkým letecké, 8-10 dňové zájazdy. Odletieť sa dá už rovno z Bratislavy a po niekoľkohodinovom lete ste na mieste. Väčšinou sa pristáva v hlavnom meste Izraela, v Tel Avive. Na letisku Vás čaká klimatizovaný autobus a sprievodca, ktorý dokonale ovláda históriu, či kultúrne pamiatky. Na Slovensku však existujú aj cestovky, ktoré ponúkajú menší komfort na prepravu do tejto krajiny ako letecky. Do Izraela sa dá dostať aj po súši a vode, autobusom a lodným trajektom. Dajú sa zvoliť rôzne trasy, napríklad cez Grécko a ďalej trajektom na grécky ostrov Rhodos, pokračujúc ďalej na ostrov Cyprus a z tohto ostrova až do izraelského prístavu Haifa. Plavba trvá 3 noci a 2 dni, medzipristátie trajektu je na ostrove Rhodos a Cyprus cez deň, takže popri návšteve Izraela čiastočne zhliadnete aj tieto ostrovy. Táto trasa je ideálna iba vtedy, ak sa chce navštíviť iba Izrael, prípadne ešte Jordánsko, resp. Egypt. Ale pokiaľ chce turista navštíviť aj Sýriu, tak táto trasa je absolútne nedobrá, pretože  u r č i t e  sa do Sýrie nedá dostať a to z jedného prostého dôvodu, brániť budú v tom turistovi víza a vstupné pečiatky Izraela v jeho pase. Naopak, keď sa zvolí trasa napríklad cez Taliansko a potom ďalej z talianskeho prístavu Brindisi trajektom do Grécka a ďalej do Turecka, je šanca, že Sýriu turista naozaj uvidí. Zo Sýrie sa dá potom bez väčších problémov ísť do Jordánska a odtiaľ do Izraela, či neskôr pokračovať z Izraela aj do Egypta. Takáto trasa je oveľa viac zaujímavá, ako tá letecká, je však dosť náročná na kondičku, komfort a čas. Je jasné, že nie všetky cesty Blízkeho východu sú super a tak človek na cestách po týchto krajinách zažije všeličo, ale pokiaľ ste na takúto cestu dostatočne vopred pripravení, po všetkých stránkach, nič Vás nemôže zaskočiť. Čo Vás však môže zaskočiť je súčasná situácia v tejto oblasti. Dnešný Izrael žije v dosť napätej situácii a posledné mesiace sú toho presvedčivým dôkazom. Píšem z vlastnej skúsenosti, navštívila som túto oblasť minulý rok, v októbri a bolo to tam v tom čase dosť "perné". Keď sa tam človek pohybuje po ulici, alebo úradoch, všade počuje slovíčko "šalom", čo je pozdrav a v preklade znamená pokoj. Pokoj, všetci o ňom hovoria, ale v skutočnosti ho v krajine už dávno niet.


KTO MÁ PRAVDU?

    Spolužitie židovskej a moslimskej komunity na tomto území je už veľmi veľa rokov napäté a posledné obdobie tomu vôbec nenapovedá, žeby sa to malo vylepšiť, práve naopak, problémy sa
zostrujú až do krvavých bojov. Ja osobne si myslím, že celý spor trvá dlho a len tak rýchlo sa neurovná. Boje o územie začali už dávno, už pri vzniku nového izraelského štátu v roku 1948. Pre nášho obyčajného človeka sú niektoré veci, o ktorých rozpráva jedna aj druhá strana nepochopiteľné, je to naozaj vysoká politika a keď sa do toho ešte zamiešajú médiá, TV...,  je problém ešte väčší ako v skutočnosti je. Počas môjho pobytu v Izraeli som dosť sledovala miestnu tlač, televíziu a mám za to, že niekedy sa mnohé veci dosť medializujú a zveličujú.

    V Jeruzaleme, v hosteli, v ktorom bývala naša skupina, išli v televízii stále dokola tie isté zábery, (boli zosnímané domácou televíziou), krvavá bitka medzi Židmi a Moslimami. Večer po príchode do do hostela som si pozrela v televízii večerné správy, na štátnom vysielacom kanáli. Pri ich sledovaní som sa spýtala šéfa hostela, či sú to zábery z dnešného dňa a on mi na to odpovedal: "Ale čoby, to sú zábery staré minimálne týždeň". Veľmi som jeho odpovedi neverila. Ja, ale aj ostatní zo skupiny sme však na jeho tvrdenie dostali presvedčujúcu a ukľudňujúcu odpoveď nasledovný deň. Bola nedeľa, celý deň sme sa túlali po celom Jeruzaleme, každý na svoju päsť a nič sa nedialo. Možno to bola iba náhoda, že žiadna streľba sa nekonala, pripúšťam to, ale v nasledujúci večer boli na obrazovke zase tie isté zábery, čo boli vo večerných a nočných správach, deň predtým, tak teda neviem, kto mal pravdu... . Ale jedno je isté, nič v tejto krajine teraz nemôžete precenovať či podcenovať, to je pravda. Takmer všetky stránky Jeruzalemského denníka v anglickej mutácii boli venované iba jednému, bojom. Okrem iných správ tam bola aj jedna, kde sa Arafat vyjadril takto: "Verím, že raz príde tá chvíľa, kedy nad Jeruzalemom zaveje naša zástava, bojujme do konca". Po prečítaní týchto slov mi veru nebolo najlepšie, ale človek musí dúfať, nie zúfať a tak som verila, že celý náš pobyt v tejto krajine dopadne dobre. Je pravdou aj to, že človek nikdy nemôže vedieť, čo ho tam čaká za najbližším rohom, ale to nevie ani doma... . Môžem však potvrdiť, že v krajine je v súčasnom období naozaj napätá atmosféra, najviac to cítiť v oblastiach, ktoré priamo susedia s Palestínou a Golanskými Výšinami. Ale v takom Eilate bol úplný pokoj, ľudia tu bez obáv denne prichádzali na pláž a rekreovali sa pri Červenom mori. Boli to nielen domáci, ale aj dosť cudzincov. Hodila som reč s nejakými Američanmi, Kanaďanmi, aj Holanďanmi, čo oddychovali na pláži na tému: cestovať, či necestovať po tejto krajine v tomto období. Mnohí z nich sa vôbec nechystali chodiť po krajine, lebo prišli iba na pobyt k Červenému moru a ich výlet pokračoval ďalej do Egypta. Naopak, mnohí mali výlet rozdelený na leňošenie pri mori a zbytok na návštevu všetkých tých najznámejších vecí v Izraeli a Palestíne. Povedali mi, že sledujú dosť vývoj v krajine cez TV, médiá, ... a ak to bude čo len troška možné, určite tieto miesta navštívia. Berúc do úvahy všetko pre a proti, musím konštatovať, že vzťahy a vývoj v tejto krajine je naozaj napätý a podľa mňa je to iba otázka času, kedy to napätie prekročí určitú medzu a boje prepuknú naplno, všetko totiž k tomu smeruje. Židia a Arabi sa naozaj nemajú radi, skôr by som povedala, že je tam veľká nenávisť, na život a na smrť. Stačí drobný konflikt a už sú v sebe, je to na veľmi dlhé rozprávanie a aj písanie. Nemá zmysel sa tým zaoberať, pretože v tomto smere určite ja nie som na palestínsku otázku odborník, prenechám preto politizovanie a diskusie na túto tému iným. Pri čítaní jeruzalemského denníka som sa dočítala, že Arabi sa nechali počuť, že Židia sa ku nim správajú tak, ako kedysi sa správal k nim Hitler. Ja, ako nepolitik si myslím, že vyjednávania na medzinárodnej úrovni sú úplne zbytočné, oba tábory sú "tvrďasi", ktorí idú za svojim cieľom, hlava - nehlava. Že v tej krvavej bitke sa náhodou ocitneš aj Ty, nuž to je Tvoj problém, nemal si sem liezť... . Týždeň pred našim príchodom do Jeruzalema "zařvalo" dosť ľudí, na jednej aj druhej strane, podľa mňa úplne zbytočne, ale jedni aj druhí tvrdia, že obety nikdy nie sú zbytočné, zvláštne myslenie. Údajne Židia sa išli modliť k Múru nárekov a cestou postretli zopár nespratných Arabov, ktorí do nich začali hádzať kamene. Odozva bola jednoznačná, pár náloží a granátov urobilo svoje. Túto príhodu mi vyrozprával jeden našinec, čo pracuje v hosteli, v ktorom sme v Jeruzaleme bývali. Inak je to chlapec, ktorý v čase svojho voľna cestuje po Izraeli a za tie tri mesiace, čo tam je, má iste viac informácií, ako my, ktorí sme tam boli krátko. Povedal mi okrem iných vecí aj toto: Vieš Jana, netreba všetky informácie, čo Ťa nimi zahŕňajú noviny, či televízia brať ako stopercentne pravdivé. Občas musíš vedieť čítať aj medzi riadkami, na druhej strane je pravda, že človek tu žijúci by nemal nič podceňovať, ale žiť tu ako v klietke sa tiež nedá, tak si musíš vybrať. A potom to zlé sa Ti môže stať aj doma. To je pravda, zlé sa človeku môže stať aj doma.

BEZPEČNOSŤ NADOVŠETKO....

    Mnohí z mojich známych sa ma po návrate z Izraela pýtali na bezpečnosť v tejto krajine v súčasnom období. Izraelčania si vážia turistov a nikdy by nedovolili vstúpiť zahraničnému turistovi do ohrozenej oblasti. Jednoducho tam, kde to je veľmi nebezpečné Vás nepustia kontrolné hliadky, ktoré sú teraz takmer všade kde by to môhlo byť "akútne". Tí, ktorí sme zažili zátarasy a ostnatý plot na hraniciach so Západom si vieme dobre predstaviť situáciu, ako to vyzerá dnes na území dnešného Izraela a Palestíny aj bez toho, aby sme tam vycestovali. Dnešný vstup napríklad do takého Betlehema vyzerá naozaj tak, ako ho vidíme zo záberov, prostredníctvom našej televízie. Zátarasy, ostnatý plot, vojaci v plnej výzbroji. Na jednej strane sú na stráži Izraelčania a za zátarasou Palestínčania. Nie je to žiadna novinka, zátarasy..., ono to tam vyzeralo takto vždy, odkedy vznikol samostatný štát Izrael, ale dnes sú tie hliadky oveľa silnejšie ako voľakedy. Kontroly ľudí sú podrobné a ten, kto nebýva, resp. nepracuje v meste sa skoro ani do Betlehema nedostane. Aj my sme sa vďaka zostrenej kontrole takmer do Betlehema nedostali. Izraelská hliadka nás do mesta s našim autobusom nechcela pustiť, zbytočne sme im vysvetľovali, že sme turisti. Nakoniec sme sa do mesta dostali iným prechodom, (inou cestou), na ktorej strážili vstup do mesta Palestínčania, tí boli prístupnejší, ale vybavovanie tiež nebolo jednoduché. Po udelení súhlasu od vojenského zmocnenca sme do mesta išli s príslušným doprovodom - vojakom. V samotnom Betleheme sme žiaden problém nemali, nebolo počuť streľbu, ani žiadne bombové atentáty sa nekonali. Izraelci sú v tomto napätom období viac než opatrní, majú dosť svojich problémov, nie aby ešte riešili problémy zahraničných turistov. Keď vyhlásia u nás v obchodnom dome, že je tam bomba, všetko čo najrýchlejšie musí opustiť priestor a kým "obchoďák" neprezrú, určite ho neotvoria. A tak je to aj v dnešnom Izraeli, keď sa situácia ukľudní, život beží ďalej. Vlastne on beží aj tak, ľudia si už zvykli, na všetko. Jedno je však isté, ten, kto nikdy nebol v moslimskom svete, nemôže pochopiť mentalitu týchto ľudí, je fakt úplne iná ako naša. Blízky východ, to je úplne iný svet ako ten náš.

CESTOVAŤ DO IZRAELA?, JE TO TAM TERAZ BEZPEČNÉ?

    Aj napriek napätej situácii, ktorá v dnešnom Izraeli je, prichádzajú sem ľudia z celého sveta, vrátane našich turistov. Čitateľom týchto riadkov môžem zodpovedne povedať, vlastne napísať, že sa nemusíte báť sem v dnešných časoch cestovať. Odporúčam Vám však striktne sa pridržiavať príkazov miestnych a neísť tam, kam je to vyslovene zakázané. Vyvarujete sa tak zbytočným stresom, ťažkostiam a problémom.
    Turisti do Izraela prichádzajú z viacerých dôvodov: náboženských, kultúrnych, cestovateľských... . Okrem návštevy krajiny chcú všetci vidieť miesto kde sa narodil, žil a zomrel Ježiš, je to jedno, či sa jedná o kresťana, žida, či človeka s iným vierovyznaním. V starom meste Jeruzalem je toho k videniu  naozaj dosť. Azda každý návštevník Jeruzalema, aj keď nie je Žid, sa zastaví pri Múre nárekov, aby do jeho stien vložil na úzkych prúžkoch papiera svoje tajné priania. Mnohí z turistov si pri návšteve Jeruzalema často prejdú aj celú cestu, po ktorej Ježiš kráčal na svojej poslednej, Krížovej ceste. Veľa turistov určite strávi v tomto meste svoj voľný čas aj obyčajným pozorovaním domácich a rozmýšľaním o ich súčasnom živote. Mesto Jeruzalem je naozaj slávne mesto, s bohatou históriou. O jeho slávu sa voľakedy zaslúžil kráľ Dávid a jeho syn, kráľ Šalamún. Kráľ Dávid preto, lebo ho urobil hlavným mestom a preniesol sem tzv. Archu zmluvy a Šalamún zase preto, lebo na hore Sion, (Morija), kde údajne Abrahám obetoval svojho syna Izáka Bohu, dal postaviť veľkolepý chrám.

A nie je to iba mesto Jeruzalem, čo turistu v tejto krajine čaká, sú to aj ďalšie mestá, či iné zaujímavosti. Za zmienku stojí napríklad mesto Jericho, ktoré sa považuje za najstaršie mesto sveta, ale je to aj Nazareth, kde stojí Bazilika Zvestovania. Izrael, to je aj možnosť kúpať sa v Mŕtvom mori, ktoré je tak slané, že Vás udrží na hladine bez toho, aby ste vykonávali akýkoľvek pohyb. Ale pozor!, aj keď je slanosť mora viac než 38 %, je možné sa v ňom utopiť! Koncentrácia soli vo vode je fakt veľmi veľká a keď by Vám vnikla do očí alebo do priedušnice, (je to takmer žieravina), musíte mať okamžitú pomoc. Toto more sa nachádza až 400 metrov pod úrovňou mora a je to najnižšie položené miesto na zemeguli. Ďalším divom v tejto krajine je aj Genezaretské jazero, ktoré sa tiež nachádza pod úrovňou mora, viac než 200 metrov. Ani hlavnému mestu Izraela, ktoré leží na brehoch Stredozemného mora nechýbajú lákadlá. Tel Aviv síce nemá biblickú históriu, ale je to moderné prístavné mesto, v ktorom sa napríklad nachádza aj výrobňa na výrobu diamantov. Každý milovník histórie by si nemal v Izraeli nechať ujsť prechádzku po 6500 rokov starom meste Jaffa, ktoré leží v tesnej blízkosti hlavného mesta. Mnohí z cestovateľov možno majú radi more, v Izraeli si majú možnosť vybrať pobyt pri Stredozemnom mori, resp. Mŕtvom Mori, či Červenom mori. K Červenému moru je to z hlavného mesta  Tel Aviv okolo 400 kilometrov. Strediskom cestovného ruchu na brehoch Červeného mora je mesto Eilat. Je to moderné veľkomesto, vybudované po všetkých stránkach. Cestu po Blízkom Východe je možné spojiť aj s návštevou JORDÁNSKA, kde najväčším lákadlom pre turistov je ružové mesto Nabatejcov, Petra, ktoré je aj na zozname UNESCO. Vstupné do tohto nezvyčajného mesta je síce dosť vysoké, (r. 2000 20 JD = cca 30 USD/1 deň), ale tá krása, ktorú cestovateľ uvidí, naozaj stojí za tie peniaze. V Jordánsku sa nachádza aj biblický vrch Nebo, z ktorého je krásny výhľad do údolia rieky Jordán. Je toho veľmi veľa, čo treba v tejto časti sveta vidieť, či zažiť, je to napríklad aj neopakovateľná atmosféra života obyvateľov rôzneho vierovyznania na malom priestore. Táto krajina určite stojí za to každému cestovateľovi, aby ju navštívil a spoznal. Pri písaní týchto riadkov viem, že sa sem určite ešte niekedy vrátim.

Autor: Janka Klinková


Autor/zdroj: Janka Klinková
Text bol naposledy zmenený dňa: 08.02.2001