Cesta po Strednej Amerike - Guatemala I.

"Nie, nemozete letiet, potrebujete viza". "V auguste ich zrusili"! "Nie, my mame specialnu agenturu, ktora to pre nas robi, do Guatemaly potrebujete  viza" kruti hlavou pracovnicka Air France . "Tak zavolajte na ambasadu"  odpovedam nahnevane. Po tyzdni oslav v style vitania  noveho roka, 3 hodinach spanku a pomysleni na to, ze neodletime kvoli tupote letusky Air France som uz situaciu na letisku vo Viedni nezvladol. Nastastie jej  nadriadeny kontaktoval guatemalsku ambasadu vo Viedni a bol pondelok a bolo 10:00. Spytal sa sice na Slovinsko, ale odleteli sme. Trestne sme schytali miesta v strednom rade a za sebou. Polovica miest v  boeingu  bola prazdna...

...prileteli sme do Mexico city. Nevedeli sme, ci naozaj vylozia nasu batozinu az v Guate alebo si ju musime vyzdvihnut tu. Ze vraj az tam. A ze vraj treba prejst colnicou. Skusame to cez radu transit passanger. Mne viza dali. Dura a Matusa nepustili. Zavoval si ma spat a  zrusil ich aj mne. Pod ho k pracovnicke Mexicana. Tej sme sa zjavne pacili a tak isla s nami. Vybavovali nas pri okienku ‘iba obyvatelia mexica’, ked uz sme jej kamosi. Tam si to ale tiez rozmysleli a poslali nas k tretiemu okienku. Po celej byrokracii sme sa ocitli opat tam kde sme zacali. Pri okienku Mexicana. Na otazku naco sme boli odmeneni usmevom. Neries to. Vale.

Let bol posunuty o hodinu. Noooo, prilet do Guatemaly o jednej rano... hned sme si vytypovali 2 babulky, co rozpravali po spanielsky. Natalia a Topo boli argentincanky, co isli do Guate na 1 den predlzit si viza. Teraz robia v Mexicu. Tiez nemaju ponatia, kde budu spat. K slavnej patke sa pridali este 2 cesi. Super.

O pol jednej vystupujeme. Ked pridem na radu, colnik 2 krat otoci moj pas a rovno ma posle k sefke. "A je to tu" . S chalanmi sme si vymenili velavravne pohlady a mobilizovali sme sily na odpor. Na nase prekvapenie sefka len kyvla, ze slovaci viza nepotrebuju, sup, vstup na 90 dni. Bez poplatku. Prisla aj batozina. Cela. Taxik, odvoz do hotela Excell. 15 USD za izbu za noc aj s kupelnou. Co dodat, rovno sme otvorili boro.

10/2 Guatemala city - Antigua
Rano sme sa zobudili. Slniecko nas posteglilo, 22 C. Hlavne mesto bolo oproti Tijuanne, ktoru sme poznali, rajom. Prva cesta do banky. Sedime, cakame. Vedla nas chalan okolo tridsiatky. Ked otvoril sanon, ktory drzal, mozeme si oci vyocit- slovensky pas. Misionar z Oravy. Rim, Mexico a Guatemala. Noo, slusny zaciatok. Dava nam adresu misie, nadejny zaciatok expedicie, hovorim si :)Pockali sme na kocky a spolu vyrazili do Antigui. V hlavnom meste toho moc nie je. Po hodinke cesty vyradenym americkym school busom prichadzame do najkrajsieho stredoamerickeho mesta. Uzasne. Dedinka medzi 3 vulkanmi bola dlho hlavnym mestom. Vsetko ako z rozpravky o mayoch. Predstava o drsnej expedicii sa rychlo straca. Prechadzame na dovolenkovy mode. Davame si obedik v malej krmicke. Polievka, kuriatko s ryzou a omackou, dezertik, malinovka ... 12 kecalov! (1 kecal- vtak a miestny peniaz su 4 Sk) Od radosti si davame aj po 2 pivka. Gallo, kohut je 3 najlepsie na svete - mudrost miestnych. Proti gustu ziadne disputa...

s kockami sa lucime a hladame si ubytko. Travellers hostel bol hned za rohom. Stoji 4 Usd na noc/ os. Prechadzame sa po meste a nechavame sa unasat jeho krasou. Zit v mayskej rozpravke, tak to sa mi paci. Ludia su mili, usmievaju sa. Dvory s fontankami. Zeny v krojoch. Vecera na ulici s domacimi. Kukuricna polievka, tortilla s guacamole a cola.  Koncime v tropickej zahrade  pokracovanim v degustacii miestneho moku. Rano vstavame skoro. Ranajky u Doni Luisi su skvele. Huevos rancheros s vonavou kavickou, zakuskom a cerstvo vytlacenym dzusom pri  vyhlade na vulkan, tak tak si predstavujem zaciatok kazdeho dna. Vyslapali sme si na vyhliadku nad mestom. Po ceste sa zdravime s parikom, ktory si vybehol na romanticky obedik- s balickom od Burger Kingu. Neskor pozerame zrucanini kostolov celkovo si vychutnavame ten pokoj, ktory tu vladne. Nenechali sme si  ujst nadielku za 12 vtakov(kecalov), tentokrat vsak bez piviek.

Odchadzame do Panajachelu k jazeru Atitlan. Jednemu z najkrajsich v Amerike. V mikrobuse ideme iba traja - ako hovori sofer: "commo chefes" . Za 2 hodinky nas Juan vyhadzuje pred hostelom Marios room. Za 100 Sk na noc si ho nevieme vynachvalit. Splna vsetky 3 B - bueno, bonito, barato .

Dohadujeme sa s nim rovno, nech nas rano vyzdvihne, ked pojde na trhy do Chichicastenanga. Tie su iba 2x v tyzdni. Stvrtok a nedelu. Presli sme sa po mestecku. Zial, jazero v tme velmi vidiet nebolo. Trosku adrenalinu neuskodi- na ulici si davame kuriatko. Chuti dobre. Uvidime. Pivko, nepriatel lowcostu nas neobislo. V spolocnosti spievajucich hipikov chuti dvakrat lepsie:)

12/2
Chichicastenango. Trhy su naozaj masivne. Zisli sa sem indiany z celeho okolia. My sme nestihli ranajky, tak s miestnymi sadame k jednemu stolu, co odmenili uznanlivymi pohladmi, usmevmi striebornych zubov a kyvanim spod slamenych sombrer. Mnam. Kostol stary styristo rokov je plny vone timianu. Aspon Jurko to tak charakterizoval. Vsak, preco nie prave timian. Sedime na schodoch a vychutnavame si  ten krasny chaos. Farby. Tie farby su uzasne.
Isli sme na kavicku do miestneho hotela. Je krasny plny papagajov. Hotelu dominuje indianka, ktora hra na miestny cimbal. Uzasna disharmonia zvukov.

Posilneni miestnou kavou sa vyberame na nakupy. Za 12 dolcov sa clovek celkom vyblazni - 4 male drevene masky, 2 drevene sosky, 2 kamenne sosky, maly privesok. Chalani si kupuju miestne kosielky. Za 160 Sk. Odchod po serpentinach spat. Ludia tu jednoznacne na stres neumieraju. Umiaraju na robotu. Tvrdo sa tu pracuje od momentu, kedy zacnes chodit.

Konecne doma. Sprska a sup k jazeru. Ja si davam s malym Francom kokos a chalosi uz dohaduju dealy s jeho bratmi. Super! Este pivka, boro a nechame sa unasat pohladmi ako zPana prstenov. Sedime nad drevenymi molami a nemame slov. Ozrutne trojtisicove vulkany obopinaju jazero zo vsetkych stran. V kazdej dedine sa rozprava inym dialektom. Sedime. Nechapeme. Ja som si presne takto predstavoval jazero, kde mayovia utopili svoj poklad pred prichodom dobyvatelov. Neuveritelna krasa. Spat ideme ako kazdy den....pred desiatov. Uplne hotovi. 1,2, uz spis. Rano si davame cerstvy OJ, 4 Sk deci. Stopli sme barku do Santiaga. Aj tu prave prebiehaju trhy.Indiani maju krasne pasikave kroje. Nechali sme sa odviest na korbe Toyoty na vyhliadku Mirador. Hippies si tu odpalovali najtucnejsie zury. Povrava sa, ze aj lietali potom dole...

Nasa cesta na korbe bagdadskeho modelu Toyoty si vyniesla patricne uznanie. Rollercoaster v Step by step je nic oproti v porovnani s touto adrenalinovkou. Cestou spat sa nechavame vylozit pri chatach milionarov z hlavneho mesta. Pri opustenej haciende sa strhava drsny kapor. Porko, ponton, slniecko a vyhlad na 3000 metrov vysoky vulkan. To treba zazit. To opisat neviem.
Snazime sa chytit lodku do San Pedra. Avsak stretavame starsiu pani, ktora nevyzera ani ako miestna ale ani ako turistka. Skusame od nej zistit cenu. Kaslmeme na listky, ked zistujeme, ze Debra byva uz pat rokov pod vulkanom oproti. Hned ideme na kaficu. Debra pracuje ako mediator. Urovnava spory. Ake? "Nooo, bola som v Sarajeve, Milosevic je fakt sracka... teraz pracujem na projekte v Kolumbii. Pred tydznom mi mierili na hlavu siestimi samopalmi...

Georga nemam rada, ale Collin je fajn, dobry chlap. Vsak mi dal dimplomaticky pas. Minule, ked som s nim bola na obede... prezradila aj kopu informacii z pozadia svetovej politiky. To vam vsak prezradit nemozeme :)  fajn baba.  Vecer rybacie menu. Za 80 Sk s polievockou a drinkom. Idem na prvy pokus pisat ponenciu. Litrove Gallo a mensi upal... po hodine vypli prud v celom Panajachel. Kviz dna> myslite, ze som si priebezne ukladal, vsetko co som pisal?

14/2
matusovi nebolo moc dobre. Zeby meningosko? Ale Matus je Stasten. Ked je jemu zle, tak nas caka asi nieco horsie. S Jurkom sa vyberame do San Pedra. Ze vraj tam predavaju vsetko, co sa da ilegalne vypestovat, v poulicnych stankoch. Pravda je zial ina.
Nemaju kanalizaciu. Hipici smrdia rovnako ako miestni.

Meningoskovia tu snad lietaju vo vzduchu. K tomu sa pridava pach miestnej fabriky na kavu. Fuuuj. Zle zle. Ale je to najlacnejsie miesto v Guate . Prenajimame si kajaciky a vydavame sa podla instrukcii borca na vychytenu miestnu plaz. Ze vraj to pozna. Teraz treba ist pod vulkan, bude fukat dobry vietor. Ten sa po hodine otoci a vy pojdete po vetre naspat. Plan bol popitschi. Typek mal vsak asi hodinovy posun.....bad luck.

Hotovi sa vraciame naspat. Ruky opiciaka, ale kajacikovanie pod sopkou, koloritik, dzunglicka...mnam. Rychlo naspat do Panajachellu. Vsak musim napisat ponenciu. Slubil som to chalanom. Udery speedboatu su tvrde. Dozvedame sa o velkom hippie happeningu v Costa Rice za 3 tyzdne. Rainbow. Sprska. Protex je riesenie z vonka. Borovicka zvnutra. Sup na net. (odpoved na vcerajsi kviz)

PS. Pokracovanie pise asi Jurkos. Matuskovi je lepsie. Je sobota vecer. Na zdravie priatelia.