Pri písaní tejto reportáže som urobil malý pokus. Odložil som všetky prospekty, ktoré som mal so sebou, poznámky, ktoré som si urobil a skúsil som postrehy z cesty po Bulharsku spracovať podľa toho, čo mi najviac utkvelo v pamäti.
Teda, čo asi aj najviac stojí za pozornosť.
V prvom rade si však skúsme charakterizovať imidž tejto krajiny na Slovensku. Ako ju vlastne poznáme, ako o nej hovoríme a ako o nej uvažujeme vtedy, keď sa rozhodujeme o mieste dovolenky.
Len málo európskych krajín má na Slovensku taký zlý imidž, ako práve Bulharsko. V súvislosti s touto krajinou si najčastejšie pripomíname nekvalitné služby spred roku 1989, súčasnú vysokú kriminalitu, zlé cesty a policajtov-vydieračov. Pozitívne je akurát to, že v Bulharsku sú nízke ceny. Výrazne nízke oproti iným prímorským krajinám a neraz ešte nižšie, ako na Slovensku.
Všetky tieto aspekty som sa podujal všímať si. Tak, aby som vytvoril objektívny obraz o Bulharsku. Veď sme tam kedysi masovo cestovali. Viem, nemali sme dosť iných možností. Zabudli sme však na Bulharsko oprávnene?
Ktovie, či sme vôbec zabudli. Veď aj v minulom roku dovolenkovalo v tejto krajine približne 25 000 Slovákov. Bulharsko sa v ankete Cestovateľa, Hospodárskych novín a týždenníka Markíza umiestnilo v prvej desiatke krajín, ktorú by naši ľudia chceli navštíviť. Znamená to vari, že imidž Bulharska sa zlepšuje?
Ľubomír Motyčka
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.
