Štátne zriadenie: parlamentná demokracia
Administratívne usporiadanie: 2 samostatné územné jednotky: Federácia Bosny a Hercegoviny (Federacija Bosne i Hercegovine) a Srbská republika (Republika Srpska)
Rozloha: 51 129 km²
Počet obyvateľov: 4 590 310 (2008)
Hlavné mesto: Sarajevo (526 000 obyv.)
Iné významnejšie sídla: Banja Luka (143 000 obyv.), Tuzla (65 000 obyv.), Zenica (64 000 obyv.), Mostar (63 000 obyv.)
Najvyšší bod: Maglić, 2386 m
Najvýznamnejšie rieky: Sáva, Drina, Neretva, Una, Vrbas, Bosna
Úradný jazyk: bosenčina, chorvátčina, srbčina
Mena: konvertibilná marka (1 konvertibilna maraka = 100 pfenigov)
Susedia: Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora
Štátny sviatok: 1.marec (schválenie samostatnosti, 1992)
Rasové a národnostné zloženie: Bosniaci (44 %), Srbi (31 %), Chorváti ( 17%), iné (8 %)
Náboženstvo: islamské (44 %), srbsko-pravoslávne (31 %), rímsko-katolícke (17 %) iné (8 %)
Časové pásmo: Slovensko 0 hod
Medzinárodná poznávacia značka: BIH
Internetová doména: .ba
Smerové telefónne číslo: +387
Elektrina: 220 V
Doklady a víza: cestovný pas
Veľvyslanectvo:
Veľvyslanectvo SR v Sarajeve:
Skopljanska c. 7
71-000 Sarajevo /Sarajevo
Bosna a Hercegovina / Bosna i Hercegovina
Tel.: +387-33 / 716 440
Fax: +387-33 / 716 410
E-mail: embassy@sarajevo.mfa.sk
Väčšiu časť územia tohto štátu, ktorý získal nezávislosť v roku 1992, zaberajú horské chrbty Dinárov. Nížiny sú len na severe popri rieke Sáve a jej väčších prítokoch a na juhu v údolí Neretvy. S jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v Neretvianskej zátoke.
Pre Bosnu a Hercegovinu je charakteristické rozmanité národnostné a náboženské zloženie (na území štátu sa stretávajú východné a západné kresťanstvo s islamom), čo spôsobovalo a dodnes aj spôsobuje mnohé miestne konflikty.
Krajina má rozsiahle lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ). Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa, strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá a málo konkurencieschopná. Veľké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Časť obyvateľov sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku.
