Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 6 oblastí a oblasť hlavného mesta
Rozloha: 207.595 km2
Počet obyvateľov: 9 685 768 (2008)
Hlavné mesto: Minsk (1 617 500 obyv.)
Iné významnejšie sídla: Gomeľ (503 300 obyv.), Vitebsk (369 200 obyv.), Mogiljev (370 000 obyv.), Brest (240 000 obyv.)
Najvyšší bod: Dzeržinskaja, 345 m
Najvýznamnejšie rieky: Dneper, Pripiať, Západný Bug, Západná Dvina, Neman
Úradný jazyk: bieloruština, ruština
Mena: bieloruský rubeľ (1 rubeľ = 100 kopejok)
Susedia: Poľsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Ukrajina
Štátny sviatok: 27. júl (Deň samostatnosti)
Rasové a národnostné zloženie: Bielorusi (80 %), Rusi (11 %), Poliaci (4 %), Ukrajinci (3 %), iné (2%)
Náboženstvo: ruské-pravoslávne (60 %), bez vierovyznania (30%), rímsko-katolícke (8 %), iné (2%)
Časové pásmo: Slovensko + 1 hod.
Medzinárodná poznávacia značka: BY
Internetová doména: .by
Smerové telefónne číslo: +375
Elektrina: 220V
Doklady a víza: vízum, cestovný pas, pozvanie právnickej alebo fyzickej osoby do krajiny
Veľvyslanectvo:
Veľvyslanectvo SR v Minsku
ulica Vostočnaja č. 133/168
220113 Minsk
Bieloruská republika
Tel.: +37-17/216 15 63
Fax: +37-17/262 15 61
E-mail: slovemb@iptel.by
www.minsk.mfa.sk
Bielorusko leží vo Východnej Európe. Územie celej krajiny tvorí Východoeurópska nížina, ktorej povrch formoval pevninský ľadovec a následne činnosť riek. Striedajú sa tu morény, ktoré zanechal ľadovec, s močaristými zníženinami a jazerami (4000 jazier).
Krajina je chudobná na nerastné suroviny, môže sa opierať jedine o veľké zásoby rašeliny a obrovské lesy. Popri riekach vyrástli drevospracujúce a celulózové podniky. V podmienkach kontinentálneho podnebia sa pestuje ľan, na báze ktorého sa rozvinula výroba kobercov, ktorej produkty sú žiadané v celej Európe. Vzhľadom na nedostatok surovín sa začínajú rozvíjať priemyselné odvetvia, ktoré majú nízke nároky na surovinové vstupy a energiu (elektronické zariadenia, nástroje). Na poľnohospodárskej pôde sa pestuje predovšetkým raž, zemiaky a cukrová repa. Následkom havárie Černobyľskej atómovej elektrárne a rádioaktívneho zamorenia sa časť územia na juhu stala neobývanou.
