Benátky - mesto preťaté kanálom Grande

Mesto gondol
Gondola, taká typická pre Benátky, je vlastne vodným taxíkom, ale najčastejšie to je turistická atrakcia. Ploché dno umožňuje plynulú plavbu. Gondola sa ovláda jednoducho vďaka dômyselne zahnutej prednej časti smerom doprava jedným kormidlom. Spev gondolierov pri plavbe je romantický, no pre našinca ešte stále finančne náročný a tak aj keď sa na cene dohovoríte, opatrnosti nikdy nie je dosť.

Benátky spája s pevninou úzka lagúna, po ktorej sa dvojprúdovou cestou dostanete k hlavnej vlakovej stanici a zároveň aj na centrálne parkovisko. Je len na vás, akú možnosť zvolíte, aby ste sa dostali na najnavštevovanejšie námestie v meste - námestie sv. Marka.

Cesta pešo, znamená viac ako hodinovú prechádzku spleťou úzkych uličiek. Stretnete však množstvo turistov, cesta sa tak môže predĺžiť. Druhá cesta je pohodlnejšia a hlavne prinesie neopakovateľný zážitok. Použite „veporetto“, teda lode, ktoré nahrádzajú mestskú dopravu. Pomocou nich zdoláte najväčší zo 150 benátskych kanálov pohodlne a rýchlo. Grand kanál má necelé štyri kilometre a je lemovaný architektonickými skvostami Benátok. Paláce a chrámy z obdobia gotiky až po renesanciu sú lahôdkou pre oko milovníka stavbárskeho umenia. Žiaľ, pod- plávete len tri z viac ako štyristo benátskych mostov. Jedným z nich však bude ten najstarší a najznámejší - Ponte di Rialto. Od konca 16. storočia stojí na dvanásťtisíc drevených koloch a je dlhý 48 a široký 22 metrov.

Námestie sv. Marka
Z veporetta vystúpite v prístave Piazza San Marco. Po Piazzette prejdete okolo Dóžacieho paláca a ste na mieste. Námestie s prívlastkami naj je pred vami. Nesie meno patróna mesta - svätého Marka. Množstvo holubov sa vznáša nad hlavami turistov. Môžete tu dokonca kúpiť aj krmivo, ale treba si dať pozor, aby vás holuby „neobsadili“ kompletne.

Benátky z vtáčej perspektívy si môžete prezrieť aj vy, nielen nakŕmené holuby. Stačí vystúpiť na najvyšší dostupný vrch zvonice baziliky sv. Marka vo výške 99 metrov a námestie máte ako na dlani. Veža zvonice z 10 . storočia sa pred sto rokmi zrútila a tak tu dnes stojí len jej replika.

Vnútro baziliky sv. Marka - to je prekrásna mozaiková výzdoba (1160 - 1200). Chrám začali stavať sa v roku 829, ale o necelých sto rokov neskôr ju už museli opraviť po rozsiahlom požiari. V 11. storočí dostala stavba nádhernú podobu podľa byzantského vzoru s orientálnym nádychom. Rovnako ako celé Benátky, aj bazilika sv. Marka je poznačená rozmanitosťou štýlov. Antické stĺpy s orientálnym nádychom. Na mozaikách zobrazenie výjavov zo života Márie a Ježiša. Alebo ústredný oltár - nadstavec oltára Pala d‘Oro bol zhotovený v dvoch mestách: v Konštantínopolise a v Benátkach. Pod oltárom sú uložené pozostatky sv. Marka, ktoré previezli v roku 828 benátski kupci až z egyptskej Alexandrie.
Nad hlavným vchodovým portálom dnes môžeme vidieť kópiu štvorzáprahu. Originál je od roku 1981 umiestnený v Museo San Marko. Ide o najznámejšie podobné zachovalé súsošie zo staroveku a jeho pôvod sa opäť viaže ku Konštantínopolu.

Dóžací palác, bývalé sídlo dóžov, teda panovníkov mesta a republiky, stojí na mieste kde už v 9. storočí stál pôvodný hrad. Každé z troch krídel s dĺžkou sedemdesiat metrov, z ružového a bieleho mramoru predstavuje neuveriteľnú zmes štýlov od gotiky po renesanciu.

Po prehliadke oboch benátskych dominánt už stačí len posadiť sa v niektorej z množstva kaviarničiek na Piazzete. Koncerty alebo len zvuk klavíra z terasy kaviarne dopĺňa kolorit námestia sv. Marka zľava aj sprava lemovaného prokuráciami. Tieto paláce slúžili pre prokuráciu, teda správu Benátskej republiky. V jednom z nich počas návštevy vo funkcii talianskeho kráľa pobýval aj Napoleon I. Očarený krásou mesta vyhlásil, že Benátky sú najkrajší salón na svete, ktorého stropom môže byť len nebo.

JOZEF PÁLFFY