• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Knihy
  • Prenájom áut

Banátskymi horami

Po hodinách monotónnej cesty od Temešváru smerom na juh, keď sa vonku s únavnou pravidelnosťou striedajú kukuričné a slnečnicové polia, objaví sa na obzore ako fatamorgána horský masív. Cesta

Po hodinách monotónnej cesty od Temešváru smerom na juh, keď sa vonku s únavnou pravidelnosťou striedajú kukuričné a slnečnicové polia, objaví sa na obzore ako fatamorgána horský masív. Cesta začína serpentínovite stúpať na zalesnený hrebeň a autobus sa s námahou šplhá nahor. Konečne sme v Banátskych horách.

Pohorie Banát (Muntil Banatului) sa nachádza na juhozápade Rumunska v smere od mesta Resita k Dunaju. Na severe prechádza pozvoľna do nížinných oblastí, na juhu strmo klesá k údoliu Dunaja. Pohorie je tvorené prevažne skrasovateným vápencom, ktorý vytvára buď zvlnené krasové plošiny, alebo zaujímavé tiesňavy. Turisticky je navštevovaná hlavne severná časť pohoria, kde sa nachádza aj jeho najvyšší vrchol Semenic (1444 m).

Pokračujeme ďalej na juh, cez Aninu (priemyslové mesto, založené v 18. storočí baníkmi zo Štajerska) a Oravitu až do dediny Sasca Montana, ktorá je najznámejším východiskom do oblasti Banátskeho krasu. Tu zanecháme autobus a prejdeme pešo do susednej obce Sasca Romana.

Banátsky kras je najväčším krasovým územím tvoreným vápencami v Rumunsku. Tiahne sa v smere sever-juh, v dĺžke 65 km a šírke 10-18 km. Rozkladá sa na ploche približne 850 km2, čo je zhruba rovnaká rozloha akú má Slovenský kras v oblasti Plešivca a Rožňavy. Banátsky kras je tvorený kriedovými a jurskými vápencami a má podobné zloženie (causseský typ krasu) ako už spomenutý Slovenský kras. Typickým javom Banátskeho krasu sú početné krasové plošiny oddelené hĺbkovými kaňonmi. Z nich najdokonalejší a najznámejší je kaňon rieky Nery a priľahlé bočné údolie riečky Beusnite.

Za dedinou Sasca Romana vchádzame do kukuričného poľa. Po chvíli nás chodník (červeno značený) dovedie k visutému mostu nad riekou Nerou. Prejdeme na druhú stranu rieky a pokračujeme chodníkom ďalej, proti jej prúdu. Cesta traverzuje strmé úbočie, pričom na niektorých úsekoch prechádza tunelmi vysekanými do skalných stien.

Údolie Nery (ktorá odvodňuje strednú časť Banátskych hôr) vytvára divokú, romantickú skalnú tiesňavu, dlhú 25 km (najdlhšia v Rumunsku) kaňonovitého charakteru, so stenami vysokými až 600 metrov. Tiesňava sa vyznačuje početnými jaskyňami, bočnými krasovými dolinkami, zaujímavým krasovým jazerom a bohatou vápencovou flórou.

V jazierku Ochiul Beului ústi podzemným výverom (patrí k najväčším v krajine) tok Beusnite. Turistický chodník pokračuje popri skalnom útvare Turnul Mare Begului k chatke Damian. Ďalej ku krápnikovej jaskyni Dubova, za ktorou sa tok Nery rozlieva do mohutných meandrov. Cesta vedie galériami tesanými do vápencových svahov, popod previsy Barbesu Mare a Pinza lui Clean, ktoré sú typickými prírodnými výtvormi kaňonu Nery. Za pastvinou Poiana Alunilor objavíme jaskynné jazero Lacul Dracului, široké 20 m

a hlboké 9 m, nachádzajúce sa v otvorenom závrte. Pomaly sa rozširujúcim údolím, popri priepasti Cutezatorilor, dôjdeme do obce Sopotu Nou.

Od turistického smerovníka pri ústí Beusnite pokračuje bočné údolie Valea Bee ukryté v listnatom poraste. Celé údolie je prírodnou rezerváciou a spolu s údolím Nery je súčasťou projektovaného Národného parku Cheile Nerei - Beusnita. Tok rieky sa v údolí stráca a preteká zatiaľ nepreskúmaným podzemným krasovým systémom.

Lesná cesta vedie pomerne jednotvárnym údolím (najkrajšie útvary sú až v jeho závere), prechádza popri usadlosti s nádržami na chov rýb a zase pokračuje lesom až k záveru doliny.

Na konci údolia vyvierajú z masívu Plesivca Mica (1009 m) sutinové pramene, ktoré v riečišti Beusnite vytvárajú ukladaním penovca systém terás, kaskádových stupňov, malých perejí s dvoma väčšími vodopádmi (Cascada Mare a Cascada Mica). Vo vodopádoch a kaskádach tvoria penovcové usadeniny rôzne zaujímavo formované útvary - baldachýnové previsy, korytá, jaskynky, spestrené machovým porastom a riasami.

Tu sa turisticky značený chodník končí. Údolie je uzavreté strmým zalesneným svahom. Ešte chvíľu poobdivujeme nádherné dielo prírody a potom sa už musíme vrátiť späť do Sascy Montany, kde nás čaká autobus a cesta domov. Návšteva Banátskych hôr, údolia Nery a Beusnite, však bola naozajstnou lahôdkou na záver nášho pobytu v Rumunsku.

Ing. Vladimír Miartuš



Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.


Autor/zdroj: Časopis Cestovateľ
Text bol naposledy zmenený dňa: 11.09.2002