Napriek tomu, že už bol október a vrchol turistickej sezóny za nami, v jasné nedeľné ráno sa pred Wieliczkou schádzali turisti. Nielen Poliaci ale aj cudzinci. Výhodou je, že funguje celoročne a kedykoľvek prídete, môžete si ju prezrieť.
Ak vychádzate z Krakova, mikrobusom z hlavnej stanice smerom na Rzeszov, cesta trvá asi 20 minút a za lístok dáte 2 zloté. S parkovaním pred baňou problém nemáte, vstup vás vyjde 29 zl na osobu, zľavnený lístok stojí 15 zl. Organizovaná skupina zaplatí 24, so zľavou 11 zl. Sprievodca, ak si ho objednáte, stojí 106 zl, ak hovorí po poľsky. Výklad v inom jazyku vás vyjde 182 zl. Kúpiť si môžete aj rodinnú vstupenku. Rodičia z dvomi deťmi zaplatia 79 zl. deti do 4 rokov majú vstup zadarmo, fotografovať môžete za 8 a filmovať za 13 zl. Ak si neobjednáte sprievodcu, nevadí. Máte ho v cene lístka, akurát hodinu čakáte, kým sa nenazbiera skupina. Ak sa tak nestane do hodiny, idete toľkí, koľkí ste.
V úvode absolvujete atrakciu v podobe prekonania 380-tich schodov. Až potom sa dostanete na prvé poschodie, 64 metrov pod zemou. V bani je 9 poschodí a siahajú do hĺbky 327 metrov. Trasa, ktorú absolvujete, má "len" 2,5 kilometra. To "len" preto, lebo chodníky pod zemou merajú spolu 259 kilometrov. Prejsť môžete aj viac, ale len po dohode. Teplota vzduchu sa vraj celý rok drží na 14-tich stupňoch Celzia.
Ťažbu začali v 13. storočí a vyťažili sedem a pol milióna metrov kubických soli. Od roku 1992 vo Wieliczke už soľ neťažia. Dôvod? Historická hodnota dostala prednosť pred hospodárskym významom. Pravda, s ťažbou úplne neskončili, je však len symbolická. Soľná baňa tvorí podzemné mesto, pamätník vytesaný v soli. V roku 1994 ju zapísali do Prvého zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. V roku 1994 dostala od prezidenta krajiny štatút Historického monumentu
S podzemnou turistikou začali vo Wieliczke už v 15. storočí, s organizovanou v 18. storočí. Okrem iných osobností ju videli aj Mikuláš Kopernik, Johann Wolfgang Goethe či Frederik Chopin. V súčasnosti sa tu, na trase medzi prvým a tretím poschodím, vystrieda ročne 750 tisíc turistov z celého sveta. Treba dodať, že trasa je prispôsobená aj návštevníkom na invalidných vozíkoch!
Naša exkurzia trvala asi dve a pol hodiny. Počas nej sme videli snáď všetko, čo Wieliczka turistom ponúka. Podzemné jazierka so slanou vodou, ťažobné komory, banské stroje a zariadenia, stáročné drevené konštrukcie výborne zakonzervované podzemnou klímou v bani. Videli sme priam fantastické podzemné kaplnky so sochami a reliéfmi - samozrejme zo soli! Sú citlivé na dotyk, miznú pod ním. Ich autormi sú baníci, ktorí stáročia dreli pod zemou, ale - na ktorých sa klíma v bani priaznivo podpísala. Preto sú tu dve sanatória pre alergické deti, i tie čo majú problémy s hornými dýchacími cestami, astmou.
Vráťme sa ešte k soľným sochám. Nájdete tu pápeža Jána Pavla II. v kaplnke sv. Kingi, Mikuláša Kopernika, kráľa Kazimíra Veľkého, ktorý v roku 1368 uzákonil prvý banícky kódex na svete, so všetkými právami a povinnosťami. Najstaršou z kaplniek na turistickej trase je kaplnka sv. Antona. Vytesal ju do soli neznámy baník v roku 1698. V komore Janowice je veľké soľné súsošie s názvom Leľká legenda, ktorého zhotovenie inšpirovala povesť o vzniku bane. Podľa nej, keď sa sv. Kinga, dcéra uhorského kráľa Bela IV., dozvedela o nedostatku soli v Poľsku, hodila do šachty v Marmaroši snubný prsteň. Uhorskí baníci, ktorých priviedla do Krakova, ho našli v prvom soľnom zváne vyťaženom vo Wieliczke. Jej zasvätili najväčšiu kaplnu do ktorej sa zmestí 500 ľudí a nachádza sa v hĺbke 101 metrov pod zemou. Vytesali ju baníci, bratia Jozef a Tomáš Markowski spolu s Antonim Wyrodkom. Je plná soľných sôch a reliéfov. Najpozoruhodnejší je reliéf Posledná večera, ktorý vytesal podľa fresky Leonarda da Vinciho Antoni Wyrodek.
V jednej z podzemných komôr je kino pre 80 ľudí, kde si pozriete film Slaná chuť bane. Uvidíte v ňom miesta, pre návštevníkov nesprístupnené. A keďže turistický ruch je prvoradý, okrem sanatórií tu nájdete reštauráciu s výbornou kuchyňou, múzeum, miestnosť na bankety, plesy, zábavy, ale i na športové aktivity - tenis, volejbal, futbal. Jednoducho, pre turistu všetko, veď on sem nosí peniaze, on je tu očakávaným a vítaným hosťom. O jeho dobrú náladu sa v závere exkurzie postará vyše 700-ročný duch bane Skarbnik. Najskôr vás, úplne nečakane, v prítmi hromovým hlasom osloví a kým sa spamätáte, obdaruje vás kryštálom soli na pamiatku. Na stretnutie s ním tak skoro nezabudnete a ste o zážitok bohatší. Pritom z Wieliczky si ich odnesiete neúrekom.
Ľubo Homolka
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.
