Armensko (alebo zapisky zdiveleho cestovatela č II.)

Budem pokracovat s pisanim o ludoch v Armensku. Najprv vsak spomeniem, kde byvame.

Nas byt, ktory sdielam s kolegynou z Bulharska sa nachadza na severe Jerevanu v stvrti, ktora sa nazyva Nor Zeytun. Byt pozostava z jednej velkej miestnosti, ktora sluzi ako obytna, kuchyne a kupelne so zachodom. Na podiv mame este aj balkon, na ktorom sa da celkom slusne pohybovat :o)

Podla miestnych ludi je prekvapenim, ze v nasom byte je pocas celeho dna voda, kedze tento faktor nie je samozrejmy pre cely Jerevan. Teplu vodu vsak necakajte, to je prepych, ktory nemame ani my.

Nadmorska vyska, v ktorej sa nas byt nachadza je vraj okolo 1300 metrov co je s porovnanim slovenskych pomerov dost vysoko, a ked si predstavim, ze v zime budeme mat minus desat stupnov a pritom nefunguje centalne kurenie, tak mi je zima uz teraz, ked je 30 vonku. Radiatory su tu vsade, ich funkcnost sa vsak datuje niekde do osemdesiatych rokov minuleho storocia.

Ked som prisiel v piatok do Armenska, tak ma vzali na byt, kde som nasledne zistil, ze vlastne si nemam kde vybalit, veci, kedze ziadna poriadna skrina, kde by som ich ulozil v byte nie je. Tak som si vybalil aspon oblek a nohavice, aby sa mi nekrcili a dal som ich do vstavanej skrine, ktoru som tym padom zaplnil. Zvysok oblecenia som nechal v otvorenom kufri opretom o stenu. Teraz sa kazde rano v nom prehrabavam a hladam, ze co si idem obliect. Este stale je tu nenormalne teplo (cez den asi 35 stupnov a v noci cez 20), takze nemusim vybalovat vsetko, iba letne oblecenie, ktoreho mam dostatok na to, aby som ho mohol nosit do konca oktobra.

Ako sme prisli, tak ma moje kolegyne (Marianna a Megan) vzali do mesta na pivo, kde som sa stretol s dalsimi miestnymi AIESECarmi a ich priatelmi. Medzi nimi bol aj Aram, ktory doteraz zohrava najdolezitejsiu ulohu v mojom pobyte v Armensku. Ako sme tak sedeli na tom pive v miestnom podniku, ktory s anglickym nazvom MC Duck bol velmi oblubenym miestom AIESECarov, tak sa moji hostitelia rozhodli, ze pojdeme do centra, aby som videl posedenia, ktore su po Jerevane. Vybrali sme sa pesi do centra, kde som mal moznost vidiet parky plne letnych altankov s mnozstvom ludi, biliardove stoly vonku v parku a podobne specialitky, ktore na Slovensku nemame, alebo len zriedkavo. Asi po 15 minutach chodze sme prisli k umelemu jazeru uprostred Jerevanu okolo ktoreho su postavene viacere podniky a jeden na styl lode, ktory bol nasim cielom. Usadili sme sa a cuduj sa svete: Personal, ktory vie po anglicky (co je dost zriedkavy jav v Armensku). Ako sme tak sedeli okolo polnoci miestneho casu sa niektori rozhodli, ze pojdu uz domov spat. Kedze mne sa nechcelo Aram ma ukecal, ze pojdem s nim do miestneho diskotekoveho podniku, ktory je oblubenym zabavnym miestom mladych ludi. Jeho nazov je Monte Cristo a je to taka mensia pivnicka prerobena na diskoteku. Monte Cristo je vcelku fajn az na vstupne 1500 dramov (asi 120 korun) a na drahe pivo (500 dramov/0.33 dcl) a hlavne, ked odhliadnem od faktu, ze styl hudby, ktory sa hra je prevazne techno a pesnicky interpretov ako Britney Spears. Okrem Arama s nami boli aj dve dievciny patriace do urcitej skupiny s Aramom, ktora sa drzi pohromade. Najprv som sa nemohol rozbehnut, no potom som sa celkom dobre zabaval. Prichod na byt o tretej nadranom!

V sobotu som vstal na poludnie a potom sme isli do kancelarie, kde budem pracovat najblizsich devat mesiacov. Samozrejme, ze v sobotu je zle pracovat, tak sme sa tam nezdrzali dlho a potom podho na pivo a najest sa do uz znameho MC Duck. Cas, ktory sme stravili na tomto mieste sme okrem bezneho pitia kavy vyplnili aj pozitim tuhych prvkov potravy. Na odporucanie som si objednal salat s nazvom Kaukazian. Podla vysvetelenia v menu mal obsahovat vajce, zeleninu, majonezu a pod. S ocakavanim jedla pripraveneho na styl slovensky (vsetko pomiesane dohromady) som sa venoval rozhovorom pri stole. Ked mi vsak priniesli moj salat s prekvapenim som zistil, ze ono to je vlastne akesi umelecke dielo pozostavajuce z akych si tazko popisatelnych z vajca a papriky vyrobenych palaciniek plnenych majonezou poukladanych okolo kraja taniera a zo zeleniny ulozenej v strede. Po ochutnani prveho susta som sa snazil tvarit, ze mi to chuti, aj ked pravdu povediac, to nebolo nic moc. Zjedol som vsetko s tym, ze som kazde susto zapijal Spritom, aby som prebil chut jedla :o( Tak ubehla Sobota.

V nedelu som bol na vylete asi 60 km severne od Jerevanu v opravenom starom kostole zo 16. storocia, ktoreho rekonstrukcia bola dokoncena minuly rok tesne pred oslavami 1700 rokov prijatia krestanstva ako oficialneho nabozenstva v Armensku. Mimochodom Armensko je uplne prespikovane kostolmi a vsetky su ine a zaroven rovnake. Styl ich stavania je rovnaky ako pred 1700 rokmi a aj v dnesnych casoch sa v ich vnutri nemaluju rozne ikony. V kazdom z nich je iba jeden obraz. A to na hlavnom oltary obraz Panny Marie a maleho Jezisa.

Po exkurzii v kostole a kratkej ucasti na bohosluzbe sme isli lanovkou na vysoky vrch nedaleko, ktory v zime sluzi aj ako zjazdovka, odkial sme mali velmi krasny vyhlad. Ak si chcete predstavit Armensko, tak si predstavte hlboku a dlhu dolinu, ktora je obkolesena pohoriami a este v strede sa tyci najvyssie pohorie krajiny. Armensko je krajina velmi “pusta”krajina, tym mam na mysli, ze mnozstvo kopcov a malych kopcekov je bez stromov a len malo z nich je husto porastenych stromami, no zaroven svojim sposobom krasna.

Nasledne sme sa vybrali do jedneho lesika na olovrant. Ked sme tam prisli, vsetci vylozili na stol co mali a zacala sa velka hostina. Konecne som sa po prichode dobre najedol a to som so sebou nic nemal, ale kedze som bol cudzinec si davali pozor, aby som sa nemal zle :o) Jedli sme vacsinou arabsky chlieb (tvrdia, ze ho vymysleli oni) so vsetkym co sa naslo na stole. Mal som moznost prvy krat ochutnach ich syry a nieco ako slaninu. Som sa zalizoval az za usami!!!

Nuz a vsetok spominany nedelny vylet som absolvoval s Aramom a jeho triedou z prveho rocnika filologickej fakulty odbor zurnalistika, ktora pozostava z 55 clenov, z ktorych az 1 (slovom jeden) je muzskeho pohlavia :o) Plynulo teda prechadzam k otazke: A co Armenky?

Pocas celej cesty som bol pod plabou otazok, typu: Ako sa mi paci?; Co hovorim na Armensko? , Ci si viem predstavit, ze by som zostal dlhsie v Yerevane?, Kolko mam rokov?, Ci som slobodny?, Aka by mala byt moja zena? :o) atd. Taketo a podobne otazky mi davali miestne zabky :o) Podla mna som uspesne odolaval a mozno som aj urobil dojem odpovedami na niektore otazky. No ked som povedal, ze zenit sa chcem mozno az o sest ci sedem rokov, prebehla “davom” nejaka poznamka v Armencine, ktorej som nerozumel. :o(

Ako som tak pozeral na Armenske dievky, devy a devuchy (citaj tvrdo), tak treba povedat, ze maju v sebe akysi mix orientalnosti a europskosti, ktory im dodava zvlastny vyraz a podobu. Nechcem nejak velmi generalizovat, preto musim priznat, ze som tu videl viacero celkom sikovnych dievcin. Samozrejme su tu aj take poriadne “Rakety”, ktore asi nemaju doma zrkadlo, lebo inac by nevysli na ulicu v stave akom som ich videl ja. Vo vseobecnosti su nielen zeny, ale aj muzi tmavovlasi, az by som povedal ze vrani vlas a ti co nie su, tak bud maju prefarbene vlasy, alebo maju pomiesane geny od svojich predkov. A aj pohlad maju taky tmavy. Tie ich cierne oci, ktore takmer vsetci maju mi niekedy nahanaju rozne myslienky po hlave.

Zostanem vsak pri krajsej casti ludstva. Vacsina mladych dievcat sa tu oblieka na europsky sposob, ktory je mozno vidiet aj u nas doma na Slovensku. Kombinacia jednotlivych prvkov oblecenia a doplnkov je vzdy vybrana tak, aby ladila oku (co spozorujem aj ja laik) a musim povedat, ze sa naozaj snazia. Co sa mi nepaci, ze pomaly kazda ma topanky s hrubymi podrazkami, alebo vysokymi podpatkami. U niektorych som videl extremy aj s patnast centimetrovou hrubkou! To sa mi vrcholne nepaci. Chodia v tom potom ako kacice, a aj ked su pekne oblecene, tak to vyzera hnusne. Bolo mi vysvetlene, ze kedze Armenci su nizki narod, tak sa snazia zvysovat. Ja si myslim, ze to je v poriadku, no vsetko ma svoje hranice! Alebo nie?

Nechcem porovnavat ako inac vsak umoznim vam, aby ste si urobili svoj obraz, preto pri porovnani Sloveniek a Armenskych zien, tie Nase vyhravaju. Neberem teraz velmi ohlad na zmachlene a vychytrale Bratislavcanky, ale ostatne Slovensky a musim povedat, ze sa rad vratim na Slovensko, aby ma sem tam bolel krk, ked sa stale otacam! :o)