Ako vyzerá práca na lodi

Pracovať v zahraničí a pritom spoznávať svet túžbou tisícov (nielen) mladých ľudí zo Slovenska. Po ére zberov jahôd v Anglicku či jabĺk v Taliansku, Au-pair pobytov v Európe a Kanade zdá sa nastupuje obdobie práce na výletných lodiach.

Nasledovný text je úryvok z listu kamaráta Marka, ktorý pred 3 mesiacmi nastúpil na pozíciu barmana u nemenovanej plavebnej spoločnosti zabezpečujúcej výletné plavby v okolí Severnej Ameriky. Azda milému čitateľovi trocha priblíži pomery, aké v takejto práci panujú a a prípadnému záujemcovi o prácu podobného druhu poslúži ako inšpirácia.


...som prave v Mazatlane. Mam tento cruise uz druhy day off. Teda, ak to tak mozem nazvat. Znamena to totiz, ze zacinam pracovat az o 5pm.

Citim sa fajn, asi preto, ze som sa po dlhom case dobre vyspal. Prve dva mesiace sa mi velmi darilo a usporil som si velmi dobre peniaze. Teraz je to vsak slabe {relativne}. Zacali sme totiz desat dnove cruisy a ludia uplne prestali pit.

Az teraz zistujem aka je tu konkurencia. Bojujem o kazdeho zakaznika. Niekedy je to velmi unavne, rozpravat sa s ludmi len preto, aby som im predal nejaky drink. Prvy majovy zaciname 7 dnove plavby okolo Aliasky. Vsetci mi hovoria, ze ja tam nadherne, no nedaju sa tam zarobit peniaze. Pradstav si, doteraz som bol jediny Slovak na lodi. Minuly tyzden vsak prisiel Janko z L.Mikulasa. Pracuje ako pomocnik kuchara a ma velmi tazky zivot.

Musim Ti povedat, ze som mal poriadne stastie, ze som v bare. Keby som tu bol ako upratovac, alebo kuchar, uz by som mal urcite zbalene kufre. Povodne som myslel, ze ak sa mi na lodi nebude pacit, tak jednoducho ostanem v USA. Nie je to vsak mozne, pretoze nam zobrali pasy. Ak by som sa rozhodol, ze idem domov, eskortovali by ma letisko.

Najdolezitejsia vec na lodi je spanok. Pracujem 12-14 hodin s polhodinovymi prestavkami, ktore sa nezaratavaju. To znamena, ze spim 5-6 hodin denne. Stale sa cudujem ako to mozem vydrzat. Ved ma poznas, aky som ja byval spac. Prvy mesiac bol uplne najhorsi, musim sa priznat, ze aom vazne rozmyslal, ze odidem. Teraz som vsak rad, ze som to vydrzal. Zvykol som si, no na vojne mi bolo lepsie.

Nasiel som si tu priatelov. Som na izbe s Tchatchajom. Je z Thajska a je to asi ten najsrdecnejsi clovek na lodi. Zo zacietku mi velmi pomahal, pozical mi peniaze, bez toho, aby som si pytal. Mal som fakt velke stastie, pretoze je velmi dolezite s kym si na izbe. Na lodi si v podstate stale unaveny a kazdy na stres reaguje inak. Pred dvoma tyzdnami som sa zobudil na velky krik. Susedia, Poliak a Filipinec sa do krvi pobili a obidvaja o tri dni leteli na vlastne naklady domov.  

Co sa tyka nas barmanov, sme zavisly od toho, kolko drinkov predame. Dostavame 15%. Ak sa mi dari predavat, vsetko sa da vydrzat. Som v pohybe a myslim len na to akou lestou by sa mi podarilo znova nieco predat. Kazdy den je iny. Najhorsi den, co som mal, som za 12 hodin prace zarobil len 3$!!! Opacny extrem nasledoval hned druhy den, to som si za jediny den zarobil 104$ + 20$ cash!!!

Vela zalezi na tom ako vychadzas so sefmi. Ak si v pohode a nerobis problemy, dostanes dobry schadule a vsetko je v pohode. Problemy mi zo zaciatku robili Filipinsky bartenderi. Niekedy som cakal na svoje drinky az desat minut, preto som zo zaciatky nepredaval. Ked som sa uz poriadne nastval a bol som v stave, ze mi nezalezalo na tom ci tu ostanem, siel som priamo za managerom. Vysvetlil som mu ako veklmi tu chcem pracovat a prinasat peniaze do company ale konkretni ludia mi znemoznuju predavat viac. A hned som mu napisal konkretne mena. Nebudes mi verit, hned dryhy den som bol asi najrychlejsie obsluhovany steward...

Pokračovanie nabudúce.