Záhreb - História

Prvé zmienky o osídlení oblasti súčasného Záhrebu pochádzajú z roku 1094. Avšak archeologické vykopávky potvrdzujú, že Záhreb slúžil aj rímskym legionárom. Dokazujú to nálezy rímskych mincí. V 11. storočí bolo v meste kráľom Ladislavom založené biskupstvo. V tesnej blízkosti biskupstva vyrástlo mestečko Grade, ktoré fungovalo ako samostatné mesto až do 17. storočia. V roku 1242 bol Záhreb ušetrený mongolskými nájazdmi a stal sa útočiskom kráľa Bela IV.. Neskôr však Tatári dobyli aj toto mesto. V roku 1526 sa Záhreb stal súčasťou Rakúsko-Uhorska. V tejto dobe tiež došlo ku zjednoteniu Záhrebu. Okolité dedinky a mestečká ako napr. Kaptol, Gradec, Donji Grad,...sa spojili a vytvorili silné mesto. Záhreb sa rozrastal, mestu pomohlo najmä vybudovanie železnice. Na konci 19. storočia sa stal Záhreb svedkom ničivého zemetrasenia, ktoré skoro úplne zničilo jeho starú tvár. No aj napriek tomu sa po 1. sv. vojne stal opäť centrom celej oblasti. Sídlili tu dokonca Snem juhoslovanských národov. Po 2. sv. vojny sa Záhreb opäť stal hlavným mestom Chorvátska. Počas socialistickej Juhoslávie bola znovu trocha pozmenená tvár Záhrebu, predovšetkým výstavbou sídlisk ako napr. Novi Zagreb na juhu mesta. Po roku 1991 sa stal oficiálnym hlavným mestom samostatnej Chorvátskej republiky. Mestu sa vyhla aj juhoslovanská vojna.