Viedenská noc

Pred nedávnom prechádzajúc sa poobedňajšou Bratislavou, rozhodol som sa, len tak z recesie, odskočiť si na noc k našim nemecky hovoriacim susedom do iba 60 kilometrov vzdialenej Viedne. Prečítajte si, čo som tam videl a zažil v jednu noc od 22:15 do 6:23.

22:15 - Stál som na treťom nástupišti Hlavnej stanice v Blave. Čoskoro prišiel malý elektrický vláčik, ktorý smeroval do rakúskej metropoly Viedne. V jedinom vozni - vlaku, mi robili spoločnosť tri študentky, ktoré ako som sa dozvedel pracujú ako au - pair - ky u pracháčov v Rakúsku. Povedali, že je to celkom dobrá "brigáda", čo som si aj všimol podľa dvoch mobilov, ktoré mala každá z nich. Jeden do našej a druhý do rakúskej mobilnej siete. Taký mobil vraj stojí v Rakúsku sto šilov (šilingov). Ani som sa nenazdal a dorazili sme do Viedne na Südbahnhof (Južnú stanicu).

23:03 - Práve som bol na eskalátoroch vo veľkej staničnej hale. Moje kroky hneď smerovali k okienku, kde som sa lámanou nemčinou pokúšal zistiť o koľkej mi to ide "včera" späť do Bratislavy. Podľa nechápavého pohľadu muža za sklom mi došlo, že "gestern" neznamená zajtra. Nič to, povedal som si. Na stanicu sa vrátim niekedy doobeda a určite mi nejaký vlak pôjde. Z mapkou v ruke, vybral som sa priamo do centra Viedne.

23:30 - Prechádzal som okolo pobočky nejakej arabskej telekomunikačnej firmy. Asi desať moslimov telefonovalo svojim príbuzným, ktorí sa práve prebúdzali niekde v Abu Dhabi. Zrajme som prechádzal nejakou etnoštvrťou, lebo boli otvorené čínske a indické reštaurácie a obchody, patriace aziatom. No kúpiť sa tu dala aj obložená žemľa, len za 30 šilingov!

24:00 - Polnoc. Unavený som síce nebol a Viedeň žila, no začal som sa obzerať po nocľahu. Spomeniem názvy niektorých hotelov v centre Viedne, kam som sa na cenu izby radšej ani nešiel opýtať. Napríklad na ulici Opernring: Ana Grand Hotel, Imperial, Interkontinental, Ambassador, Bristol, Hilton, Astoria a ďalšie. Len predjedlo tam stálo v prepočte 1200 Sk. Ulice boli plné ľudí, čo sa práve vracali z opery, ale tiež žobrákov a bezdomovcov, ktorí tak ako ja práve rozmýšľali, kde strávia noc. Bratia Saša a Georg, mladí viedenskí bezdomovci, s ktorými som sa dal do reči ma sklamali správou, že najlacnejší hotel vo Viedni stojí 200 šilingov. Snažil som sa radšej na teplú posteľ ani nemyslieť a vydal som sa do ulíc.

0:25 - Nový deň som privítal na Stephansplatzi (Námestí sv.Štefana), pod najvyšším a asi aj najkrajším kostolom vo Viedni, Dómom sv. Štefana. Aj nad ránom boli vysvietené ulice plné nielen černochov predávajúcich noviny, ale aj skupiniek turistov so sprievodcami. V stánkoch vianočných trhov so suvenírmi sa dali kúpiť rôzne sladkosti, pohľadnice aj porcelánové figúrky, ktoré stáli od 600 do 3000 šilingov. Pochopil som, že najmä pred Vianocami tu treba mať pri sebe veľa "šilov" a po niekoľkých hodinách blúdenia mestom som sa vybral späť na železničnú stanicu.

3:10 - Zaujala ma hlučná vrava, prichádzajúca spoza jedného zahaleného výkladu niekde blízko Südbahnhof pri zámku Belvedere. No keď sa predo mnou objavil malý Turek so samopalom v rukách, radšej som sa pobral ďalej. Bolo to turecké veľvyslanectvo a ten mlčanlivý Turek strážil.

3:30 - Posediačky som sa pokúšal spať na stanici, odkiaľ ma po chvíli vyhodili a mojim útočiskom sa stala zastávka električky.
5:20 - Konečne som stál na 16. nástupišti, kam za chvíľu prišiel vlak, ktorý ma o 6:23 šťastne dopravil do Bratislavy.