Vaduz - História

Medzi prvých obyvateľov Vaduzu je možné považoavť Alemanov (bol to kmeň Germánov). Po nich zostal v krajine aj tzv. alemanský dialekt. Názov mesta vznikol skrátením doliny, v ktorej Vaduz leží – „valiis dalucis – sladká dolina“. Prvá zmienka o meste pochádza z roku 1150. Neskôr sa stal Vaduz sídlom grófa Lichtenštajna a jeho rodiny. Na kopci Gipsberg, na ktorom už dávno predtým stálo opevnenie starých Rimanov, nechal knieža postaviť hradný komplex Hohenliechtestein. Hrad bol v roku 1499 dobytý a vyplienený švajčiarskymi vojskami. Hrad a kniežactvo pod ním bolo prestavané a obnovené.


V roku 1719 sa spojilo vojvodstvo Vaduzu a panstvo Schellenberg a vytvorilo Lichtenštansjké kniežactvo. Vaduz sa stal hlavným mestom novovzniknutého ríšskeho kniežactva. V roku 1806 sa rozpadla Svätá ríša národa nemeckého a Lichtenštajnsko sa stalo suverénnym štátom v Rýnskom zväzku, neskôr bolo Lichtenštajnsko samostatný štát v Nemeckom spolku.


Kniežacia rodina Lichtenštajnovcov sídli na Vaduzskom hrade od roku 1938, pretože predtým žila prevažne v Čechách či vo Viedni. Lichtenštajnsko sa až do 1. svetovej vojny orientovalo na Rakúsko. Pre finančnú krízu v Rakúsku sa krajina upla na západných susedov – Švajčiarsko. Počas 2. sv. vojny bola krajina neutrálna a dodnes sa nezúčastňuje žiadnej európskej integrácie.