Ukrajina - Turistické info

Kyjev
Mesto parkov, hlavné mesto Ukrajiny Kyjev, má za sebou viac ako 1500 ročnú históriu. Pri prechádzke mestom si určite pozrite katedrálu Sv. Sofie (1037), kostol Sv. Andrija (18. storočie) a kláštor z 11. storočia. Katedrála Sv. Sofie je považovaná za jedno z najdôležitejších ruských stavebných diel. Zlatá brána je posledným pozostatkom múru, ktorý bol postavený v 10. storočí na obranu mesta.

Opera nie je zaujímavá len pre milovníkov hudby. Ukrajinské múzeum umenia dokumentuje vývoj umenia od 16. storočia až po súčasnosť (maľby, grafika a sochárstvo). V Múzeu histórie sa nachádza zbierka vyfúknutých vajíčok, ktoré sú pomaľované komplikovanými vzormi.

V starom meste je malý pahorok Andrijiv, na ktorom ponúkajú umelci svoje diela. Budova parlamentu sa nachádza pri veľkom parku, ktorý ponúka oddych od veľkomestského zhonu. Z neďalekého kopca Volodimir sa naskytuje nádherný výhľad na mesto a rieku Dneper (po ukrajinsky Dnipro). V lete sa v rieke Dneper dá kúpať, v zime je zamrznutá. Veľmi obľúbené sú výletné plavby po rieke. Na ostrove Truchaniv je pekný park a pláž.

Ľvov
Ľvov (ruský názov, po ukrajinsky je to Ľviv) je mestom s nespočetnými architektonickými skvostami a svojskou príjemnou atmosférou, ktoré je doteraz prakticky neobjavené zahraničnými turistami (s výnimkou Rusov a Poliakov, ktorí sem radi cestujú možno aj preto, že oblasť dlhý čas patrila k veľkému Poľsku). Vďaka blízkosti poľskej hranice sú tu však služby na relatívne vysokej úrovni – v meste je množstvo hotelov, ktoré uspokoja aj tých najnáročnejších.

Ľvovská oblasť bola dlhé stáročia a križovatkou rôznych štátov a kultúr, ktoré sa tu prelínali a zmiíšavali. Svedectvo o tom podáva množstvo pamiatok najrôznejších štýlov a pôvodu. Obzvlášť zaujímavý je napríklad Dominikánsky kostol z 18. storočia a katedrála Sv. Jura. Veľmi zaujímavé je Staré trhovisko (Starij Rynok), ktoré si zachovalo svoj stredoveký charakter. Niektoré pamiatky sú ešte schátralé, no mnohé sa opravujú. Mesto s dvoma riekami je obklopené mnohými kopcami a horami, ktoré ponúkajú výborné možnosti na podnikanie výletov a turistiku.

Čiernomorský región
Miliónové mesto Odesa je dôležitým prístavom, významným priemyselným mestom a sídlom početných kultúrnych a vedeckých zariadení. Toto mesto je taktiež veľmi obľúbené turistické a dovolenkové stredisko. Známe Potjomkinove predsunuté schodisko vedie priamo na peknú pobrežnú promenádu. Z miestnych prístavísk sú ponúkané rôzne výletné plavby do blízkeho aj vzdialenejšieho okolia. Na počesť francúzskeho grófa Richelieua, ktorému Odesa za veľa vďačí, bola pri Potjomkinovom schodisku zhotovená jeho socha. Klenbu opernej budovy zdobia rôzne výjavy zo shakespearových hier. Ďalšími zaujímavosťami sú filharmónia, Voroncov palác a katedrála. V Archeologickom múzeu sú vystavené predmety zo starého Egypta a čiernomorského regiónu. V múzeu západného a orientálneho umenia môžete obdivovať diela majstrov takých zvučných mien ako sú Rubens, Brueghel a Caravaggio. K ďalšiemu spestreniu voľných chvíľ je botanická záhrada, početné parky a pláže.

Polostrov Krym, ktorý sa nachádza úplne na juhu krajiny, je najobľúbenejším čiernomorským miestom pre dovolenkárov. Liečebné pobyty, tu majú vďaka príjemnej klíme a mnohým minerálnym prameňom dlhú tradíciu. V Jaltskom regióne sa nachádza mnoho atraktívnych turistických a liečebných stredísk.

V Jalte, ktorá je označovaná za „perlu Krymu“, sa nachádza Čechovove múzeum, ktoré je umiestnené v pôvodnom spisovateľovom dome. V jedinom mestskom divadle sú často uvádzané jeho drámy. Jalta je dnes obľúbeným cieľom dovolenkárov. Pôvab tohto zeleného prístavného mesta dotvára jeho výborná poloha pri mori a bujná exotická vegetácia. Vďaka príjemnej klíme tu aj v zime kvitnú pred studeným vetrom chránené kvety. Hlavná mestská ulica sa nachádza priamo na pobrežnej promenáde. Odporúčame návštevu Historického múzea.

Ak chcete mať celé mesto ako na dlani, vyjdite si na kopec Darsan, kam sa dá dostať aj lanovkou. Ak hľadáte pohodlné ubytovanie, skúste hotelový komplex Jalta, ktorý disponuje bohatými športovými zariadeniami, vlastnou hotelovou plážou a výborným zábavným programom. Najjužnejšie krymské pobrežie ponúka nespočetné možnosti výletov.

Z ďalších zaujímavostí je to napr. Biely palác v meste Livadija vystavaný pre posledného cára. Ďalšie zaujímavé panské sídla a zámky sa nachádzajú takmer pozdĺž celého pobrežia. V Alupke, južne od Jalty, sa nachádza veľmi pekný palác Voronzov, ktorý je obklopený parkami. Bol postavený anglickým architektom a je hlavnou pozoruhodnosťou tohto kúpeľného mestečka.

Veľkomesto Simferopol je sídlom administratívy Krymu. V meste sa nachádza mnoho múzeí. V Múzeu výtvarných umení je vystavená veľmi pôsobivá zbierka obrazov. Zvyšky antického mesta Neapolis dokazujú dlhú históriu osídľovania tohoto regiónu. Neďaleké mesto Bachčisaraj je známe veľkolepým palácovým komplexom.

Trekovanie v ukrajinských Karpatoch
Doporučenia autorov knihy Cesta na Východ pre individuálnych návštevníkov ZAKARPATSKEJ UKRAJINY

Zapomenutý kraj na východ od slovenských hranic je kromě Rumunska "nejbližší Asií". Zakarpatská Ukrajina byla před válkou pod názvem Podkarpatská Rus součástí tehdejší ČSR. Jejím cestovatelským magnetem jsou kromě archaických rusínských a huculských vesniček se starobylými vyřezávanými kostelíčky a několika romatických úzkorozchodných lesních železniček nad Usť-Čornou především bezlesé vysokohorské pastviny (tzv. poloniny) se salašemi a stády koní, ovcí a krav (Svidovec, Krásná, Boržava, Bratkovská atd.) a kraj Nikoly Šuhaje loupežníka kolem městečka Koločava, který ve svých povídkách proslavil spisovatel Ivan Olbracht. V létě jsou ukrajinské poloniny rájem trekařů. V zimě se prý dá na Zakarpatské Ukrajině na několika místech celkem slušně a levně lyžovat (jedno z komfortních středisek s dlouhými vleky leží na hranicích užhorodské a lvovské oblasti a jmenuje se Tisovec), zasněžené poloniny navíc lákají k přechodům na běžkách a k drsnému zimnímu táboření.

Nádherných trekových možností jsou na Zakarpatské Ukrajině desítky, uvádíme jen jeden příklad za všechny. Níže uvedená reprezentativní trasa přes dvě poloniny zabere asi čtrnáct dní.

Z ČOPU (kam se kromě přímého autobusu z Prahy či vlaku z Košic dostanete i autobusem z Užhorodu) se vydejte vlakem či autobusem do vesnice TĚRESVA, která leží přímo na ukrajinsko-rumunské hranici. K severu zde z hlavní trati odbočuje úzkorozchodná železnice a silnice přes vesničky Dubové a Krásná do USŤ-ČORNÉ. Tady se romantické lesní úzkorozchodky větví do několika bočních horských údolí, jejichž průzkumu se vyplatí věnovat pár dní (pokud vás před návštěvou hor láká jánošíkovská legenda, je Usť-Čorná alternativně přístupná i přímým autobudem od západu z Koločavy po silničce přes sedlo Prislop a vesnice Komsomolsk a Ruskou Mokrou).

Z Usť-Čorné se pak vydejte vláčkem k jihovýchodu do nedaleké horské samoty LOPUCHOVO, která je východiskem k zhruba pětidennímu treku přes velkou poloninu SVIDOVEC, jež je zároveň nejvyšší poloninou celé Zakarpatské Ukrajiny. Z Lopuchova vás nejdřív čeká výstup k jihovýchodu na její bezlesé louky. Trek pak pokračuje stále po hřebenu přes vrchol UNGARSKAJA (1707 m) kolem jezera pod vrcholem DOGJASKA (1761 m) na horu BLIŽNICA (1880). Zde máte dvě možnosti. Buď sejdete kratší a méně zřetelnou cestou k východu do vesnice KVASY (ta má s nedalekým Rachovem autobusové spojení, na poměrně frekventované silnici se tam dá i dostopovat). Nebo se do Rachova vydáte o něco delší a pohodlnější cestou stále po hřebeni k jihu přes vrcholy STARÁ (1471 m) a TERENTIN (1368 m). Pod Terentinem pak začíná silnička, klesající přímo do Rachova.

Pokud nemáte tolik času, nebo se vám drápat na Svidovec nechce, dostanete se do Rachova i z Čopu (nejprve lokálkou do Chustu, odtud přímým autobusem přes Bištinu, Ťačevo a Těresvu. Podle některých cestovatelů lze alternativně cestovat z Čopu vlakem do Velkého Byčkova a odtud pak dojet do Rachova autobusem). Z RACHOVA, kdysi nejvýchodnější vesnice ČSR, se autobusem či stopem přesuňte údolím Bílé Tisy k východu do LUHŮ, odkud vede přes prales přímo k severu vzhůru bývalá rakousko-uherská vojenská silnice pod vrchol HOVERLA (2060 m). Odtud se vydáte k jihovýchodu hřebenovkou po polonině ČERNÁ HORA, kudy před válkou vedla československo-polská hranice (dodnes lze při troše pátrání narazit na staré hraniční kameny). Zhruba za den pomalé chůze přes vrcholy TURKUL a DAEMBRONG dorazíte na vrchol ČERNÁ HORA (2020 m, známá i pod názvem POP IVAN, kdysi nejvýchodnější bod ČSR). Odtud je to další den cesty na vrchol STOH (1650 m, jiné mapy uvádějí 1850 m), kde se dřív stýkaly hranice ČSR, Polska a Rumunska. Ze Stohu lze pokračovat po dnešní ukrajinsko-rumunské hranici k západu, nebo sestoupit říčním údolím k severu zpět do Luhů a Rachova.

Text bol prevzatý zo sprievodcu pre (nielen) nezávislé cestovanie, z knihy Cesta na Východ autorov Ivy a Ivana Brezinových