Turčianske Teplice - Úvod/Mapa

  • Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut
Turčianske Teplice ležia v južnej časti Turčianskej kotliny pod juhozápadným výbežkom Veľkej Fatry.

Na území mesta odkryli archeológovia sídlisko z doby hradištnej (11. storočie).

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1281, v darovacej listine kráľa Ladislava IV., ktorou daroval hájske panstvo a na jeho západnej časti ležiace teplé pramene grófovi Petrovi. V roku 1533 sa Turčianske Teplice stali majetkom mesta Kremnice. Kremnica sprístupnila pramene všetkým vrstvám spoločnosti a začala kúpele nielen využívať, ale aj budovať. V roku 1553 bol na križovatke dnešnej Kollárovej a Kúpeľnej ulice postavený prvý hostinec. V rokoch 1549-1552 bol nad teplými prameňmi postavený tzv. nový kúpeľ, neskoršie nazvaný panský, či červeno-biele zrkadlo. V roku 1573 navštívil kúpele dokonca aj kráľ a cisár Maximilián Habsburský.

Rozkvet kúpeľov však prinášal aj spory Kremnice s okolitými panstvami. Túto situáciu vyriešil v roku 1616 kráľ Matej, ktorý vydal pre Turčianske Teplice ochranný list, v ktorom uvrhol do nemilosti a hrozil ťažkým trestom všetkým, ktorí by akokoľvek narušili pokoj mestečka, alebo by násilne obsadili jeho kúpele.
O ich ďalší rozvoj sa zaslúžil aj uhorský palatín Vešeléni, ktorý navštevoval kúpele každoročne.

Aj keď boli teplické liečivé pramene v tom čase veľmi známe, predsa sa túžby Kremnice – postaviť v Turčianskych Tepliciach vhodné budovy na ubytovanie hostí – splnili až v 19. storočí (1885 hotel Alžbeta). Teplota minerálnych vôd sa pohybuje od 40,7 C do 45,6 C. V Turčianskych Tepliciach ako v jediných kúpeľoch na Slovensku sa liečia choroby obličiek a močových ciest.

Kúpele patrili až do roku 1949 Kremnici. V tom období boli postavené dva moderné hotely – Grand a Šavol (Vyšehrad). V roku 1973 bol postavený liečebný dom Alfa, neskôr liečebný dom Veľká Fatra. V roku 1996 sa Turčianske Teplice stali tretíkrát okresným mestom.

V Turčianskych Tepliciach sa narodil významný grafik, ilustrátor a maliar Mikuláš Galanda (1895-1938) a básnik a novinár Izidor Žiak – Smolický (1863-1918).

V regióne sa oplatí vidieť

Na okolí doporučujeme navštíviť

Demänovskú jaskyňu Slobody tvorí niekoľkoposchodový labyrint chodieb a dómov v celkovej dĺžke 7007 m. Jaskyňa má bohatú kvapľovú výzdobu najrozličnejších tvarov a sfarbenia od alabastrovobielej po tmavočervenú. Charakteristické sú jazierka s pestrou výzdobou..
Téma: Jaskyňa
Zvaná tiež Izbica, nachádza sa v Starohorských vrchoch. Je typom puklinovo-rútivej jaskyne, ktorá vznikla erozívnou činnosťou podzemných vôd a rútením sa povaly. Jej výzdobu tvoria biele pagody, sintrové jazierka a nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi. Dĺžka prevádzkového okruhu je 800 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská: Banská Bystrica
Patrí medzi najkrajšie pamiatkové objekty na Slovensku a vyhľadávajú ho návštevníci z celého sveta. Bojnický zámok je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských hradov.
Téma: Hrad/Zámok
Téma: Múzeum
Východiská: Ružomberok
Je spojená s jaskyňou Mieru, má niekoľko poschodí, z ktorých najnižšie je zaľadnené. Odporúča sa jej návšteva v máji – júni, kedy je ľadová výzdoba krajšia. Jaskyňa je veľmi stará. Prevádzkový okruh je 680 m dlhý.
Téma: Jaskyňa