Trnava - Pamiatky

Historické a kultúrne pamätihodnosti
Zachovaný stredoveký urbanistický a architektonický celok Trnavy s mnohými pamiatkami bol v roku 1987 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Historické jadro tvorí Hlavná a Štefánikova ulica, ktoré sú rozdelené Trojičným námestím. Dominantou Trojičného námestia je súsošie Najsvätejšej trojice. Pochádza z roku 1695. Na námestí sa nachádza aj divadlo, pôsobivá empírová stavba a mestská veža postavená ako pozorovateľňa počas tureckého nebezpečenstva v roku 1574.

V historickom jadre sa nachádza aj radnica. Ide o komplex budov zo 16. až 19. storočia. Hlavná budova má klasicistický vzhľad, v suteréne sa zachovala krížová klenba.

Dominantou Trnavy je rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša postavený okolo roku 1380. Zo stavebného hľadiska ide o gotickú trojloďovú baziliku s dvojvežovým priečelím a barokovými kaplnkami. Najstarším oltárom je ranobarokový oltár Všetkých svätých (1659). Na severnej strane lode v roku 1741 postavili kaplnku Panny Márie Trnavskej. V postranných kaplnkách sa nachádzajú vzácne renesančné a barokové epitafy a dva náhrobné kamene.

K univerzitnému komplexu patrí kostol sv. Jána Krstiteľa z polovice 17. storočia.

Stavebne najstarším kostolom v meste je kostol sv. Heleny na Hlavnej ulici. Postavili ho začiatkom 14. storočia pri južných hradbách mesta.

Jednoloďový kostol sv. Jakuba, apoštola staršieho (františkánsky) na Františkánskej ulici bol postavený na mieste staršej stavby v rokoch 1363 až 1383.

V rokoch 1710 až 1729 si trinitári postavili kláštor a jednoloďový kostol Najsvätejšej trojice.

Pôvodne protestantský kalvínsky kostol sv. Jozefa – paulínsky je ranobarokový (1646) s prvkami sliezskej architektúry.

Klariský kostol a kláštor (dnes sídlo Západoslovenského múzea) dal postaviť rád klarisiek okolo roku 1239, ale dokončený bol v druhej polovici 13. storočia. V 17. storočí bol výrazne barokizovaný.

K cirkevným stavbám patrí aj Arcibiskupský palác. Bol postavený na mieste viacerých stredovekých meštianskych domov v roku 1526.

Národnou kultúrnou pamiatkou je deväť univerzitných budov zo 17. až 19. storočia. V západnom krídle boli posluchárne, kabinety a akademické divadlo. Knižnica v severnom krídle obsahovala 15 000 zväzkov.

Mestské opevnenie, jedno z najstarších na Slovensku, patrí k najvýznamnejším fortifikačným celkom i v rámci okolitých krajín. Fortifikáciu tvoril trojkilometrový kamenný múr, miestami až 10 metrov vysoký a 170 až 230 centimetrov hrubý s 35 štvorpodlažnými hranolovými vežami. V hradbách boli štyri vstupné brány (Horná, Dolná, Lovčická, Malženická), z ktorých dvojice protiľahlých boli naprieč mestom prepojené cestou.