Sýria - krajina tolerancie

CHARAKTERISTIKA/ZDROJ:
E-verzia článku publikovaného v časopise Kormorán 9/2001.

NA STRÁNKE NÁJDETE:
Osobné zážitky autora z cesty vlastným autom po krajine, množstvo faktografických údajov o prírodných a turistických zaujímavostiach, pár slov o histórii, praktické informácie pre cestovateľa, opisy zaujímavosti z miestnej kultúry, fotografie.

OPISOVANÉ MIESTA:
Safita , Homs, Palmýra, Damašek, Malúla, Bosra.

ÚRYVOK:
„Príchod z pohraničnej horskej oblasti do prímorského kraja ponúka turistovi pohľad na časť Sýrie, ktorá je poľnohospodársky najviac využívaná. Zároveň sú tu aj najväčšie letoviská a zariadenia cestovného ruchu. Spolu s bohatými historickými objektmi v tejto časti Stredomoria vytvárajú vzácnu symbiózu poznávania a oddychu. V najvzácnejšej historickej lokalite, neďaleko mesta Latakia v kráľovstve Ugarit, za vstup do ktorej zaplatíte 400,- Sk, bola objavená prvá abeceda. Pozostávala z 29 znakov a pochádzala z 15.-14. storočia pred n. l.. Len kúsok odtiaľ, na brehu mora a na zdanlivo opustenom mieste sa nachádza Amrit. Miestny strážca je za mierny bakšiš ochotný doprevádzať vás po priestoroch zrúcanín chrámu z 5. storočia pred n. l. a štadióne pre 1100 divákov. Do malebného starého kresťanského mestečka Safita sme sa dostali cestičkami pomedzi olivové sady. Mestečko na kopci už zďaleka na seba upútava červenými strechami a vežou vysokou 38 metrov. Pod ňou je kresťanský kostolík, ktorý nebol nikdy vysvätený. V týchto oblastiach platí, že veľké historické objekty t reba navštíviť v ranných hodinách.

Na poludnie je už vysoká teplota. Nebolo to inak ani počas našej cesty koncom októbra. K takýmto komplexom patrí aj hrad Crac des Chevaliers v nadmorskej výške 650 metrov s 13 vežami. Skratkou cesty, ktorú nám domorodci doporučili, sme došli asi na vzdialenosť siedmich kilometrov od hradu. V poslednej dedine zasahovali domčeky do cesty takým spôsobom, že priestor pre prejazd karavanom sme odmeriavali na milimetre. Len ťažko sme rozoznali, či prechádzame dvorom alebo cestou. Strmé spády, ale aj nekvalita cesty nás donútili odstaviť našu Aviu. Pár kilometrov chôdze k hradu a stretnutie s pastiermi a ľuďmi, žijúcimi na svahoch v okolí hradu, len obohatilo naše poznávanie tohto kraja. V najväčšom križiackom hrade na Blízkom východe mohlo bývať až 5000 vojakov s koňmi a zásobami na 5 rokov. Vstupenka do hradu stála taktiež 400,- Sk. V roku 1271 moslimovia vojenským trikom dovŕšili víťazstvo nad križiakmi a hrad získali.
Pás Panny Márie.“

ROZSAH:
Cca. 3 strany textu.

ÚPLNÉ ZNENIE ...Klikni
(viď príslušné číslo v archíve)