Saudská Arábia - Info

Najrozľahlejší štát Blízkeho východu leží na Arabskom polostrove medzi Perzským zálivom a Červeným morom. Koralovými plytčinami spetrené pobrežie Červeného mora lemuje na pevnine úzka pobrežná nížina Tiháma. Z nej sa príkro dvíhajú do nadmorských výšok 1500–3000 m pohoria budované starými horninami, pokryté mladými bazaltovými príkrovmi (Hidžáz, Asír). V pohorí Asír sa dvíha najvyšší vrch Jabal Abu Hassan (3133 m n. m.). Odtiaľ smerom na východ stupňovito klesá plošina Nedžd kamenistými a hlinitými púšťami cez stredoarabský prah pohorí (Híuwaig, Shammar, ’Utaybah) do nížiny pri Perzskom zálive (Ed-Dehna). Na severe sa rozprestiera púšť Nafúd a na juhu najväčšia piesočnatá púšť Zeme Rub al-Chálí. V názve krajiny je meno jej zakladateľa, kráľa Abdel-Aziz Ibn Saúda, ktorý po troch desaťročiach zápasov roku 1932 zahrnul pod svoju vládu značnú časť polostrova. Nachádza sa tu štvrtina zásob ropy na Zemi. Takmer jediným zdrojom príjmov štátu je ťažba ropy. Značná časť príjmov smeruje do rozvoja infraštruktúry, školstva, spriemyselňovania a poľnohospodárstva, ale významné sumy plynú aj pre vládnúcu vrstvu. Pre priemysel sú typické odvetvia pracujúce s najmodernejšou technológiou, predovšetkým spracovanie uhľohydrátov alebo v odvetvia náročné na energiu. Aj v súčasnosti značná časť obyvateľov žije kočovným spôsobom života. Popri chove zvierat (kozy, ťavy, ovce) je význam obrábania pôdy nepatrný. Vzhľadom na prírodné podmienky je možné len v oázach (datle, zelenina, pšenica). Pomocou štátnej podpory (rozvoj zavlažovania) sa dosiahla takmer úplná sebestačnosť v potravinách. Dokonca sa niektoré produkty vyvážajú (pšenica, hydina). Cestovný ruch je nerozvinutý, ale počet pútnikov do Mekky a Mediny dosahuje ročne aj milión. Odtiaľ plynie krajine značný príjem.