Stredoveké centrum San Marina ostalo kompletne zachované a pri jeho objavovaní sa budete musieť spoľahnúť na vlastné nohy, nakoľko autá sú v tejto časti štátu tabu. Na troch vrchoch hory Mount Titano (739m) sa týčia veže navzájom prepojené stenami, prístupné z mesta pod nimi.
Metropola samotná je obohnaná tromi múrmi so vstupnými bránami, vežami a násypmi. Za stenami ležia úzke, kľukaté uličky, kostoly a stredoveké domy. Hlavnými lákadlami sú: Vládny palác, Bazilika, Štátne múzeum, Galéria umenia, Kostol sv. Františka (kde sídli i múzeum a galéria), Kostol kapucínskych frátrov a prehliadka remeselníctva.
Sanmarínska republika sa rozkladá na ploche 61 km2 a v okolí hlavného mesta je rozptýlených osem dedín, ktoré tiež disponujú zaujímavými pamiatkami: Zámok Malatesta v Serravalle, Múzeum mincí v Borgo Maggiore, kostol a kláštor v Valdragone a pevnosť v Pennarosse. Aj krásne prostredie borovicových lesov a rybárskych revírov či nenáročný prístup k talianskym plážam robia zo San Marina populárnu turistickú atrakciu.
V čele štátu stoja dvaja kapitáni-regenti, zákonodarným orgánom je Veľká a Generálna rada. Územie je rozdelené na deväť „hradov“ alebo obcí a predstavuje uzavretú spoločnosť s tradíciami pretrvávajúcimi šestnásť storočí. Prísne prisťahovalecké predpisy vyžadujú 30-ročný trvalý pobyt pred podaním žiadosti o občianstvo.
San Maríno každoročne navštívi približne 3,5 milióna turistov, čo znamená takmer 150 návštevníkov na jedného obyvateľa. Väčšina štátnych príjmov pochádza z cestovného ruchu a predaja vlastných známok, mincí, pohľadníc, suvenírov a likérov, ktoré si v ponuke bez cla.
Porta San Franceso (Porta del Paese)
Brána Porta San Franceso je hlavným vchodom do historického mestského centra. Postavená bola v r. 1361, prestavaná v r. 1581. Objavuje sa snáď na všetkých fotografiách zo San Marína. Nad bránou sa nachádza rovnomenný chrám z 18. storočia, v ktorom sa uchovávajú obrazy prvotriedneho umelca Tiziana.
Pri nej je situované malé námestie Placito Feretrano. Ak budete pokračovať ďalej smerom doprava, prídete k divadlu Titano a ku kostolu S. Quirino. Ďalej je situovaný kostol S. Francesco.
Kostol sv. Quirino (Chiesa di san Quirino)
Kostol bol postavený okolo r. 1550 na mieste starobylej kaplnky a bol zasvätený Sv. Quirinovi.
Kostol utrpel mnohými rekonštrukciami, len fasáda budovy a krytý vchod boli zreštaurované podľa originálu. Založený bol v r. 1361.
Neďaleko od brány Porta S. Francesco je situované námestie Pza Della Liberta, na ktorom sídli pôvabná budova vládnych úradníkov, kde sa dodnes úraduje. Rozdiel je len v nahradení husích bŕk a drevených počítadiel prepisovačkami a kalkulačkami. Na námestí leží novoklasicistická bazilika, v ktorej sú uchované telesné pozostatky zakladateľa mesta.
V paláci sídli verejná knižnica a Štátny archív. Knižnica bola založená v r. 1858, obsahuje vyše 40 000 zväzkov, niekoľko stoviek pochádza zo 16. storočia. Palazzo Valloni bol vážne poškodený počas bombardovania v r. 1944, značný počet historických artefaktov a písomných dokumentov sa navždy stratil. V r. 1983 bola knižnica kompletne zrekonštruovaná.
Vynikajúco zachovalé starobylé centrum San Marína sa rozkladá na nižšom svahu pohoria Titano, je možné ho preskúmať len peši, pretože doprava je z centra vylúčená. Prechádzka pôsobivými uličkami a tajomnými zákutiami historického mesta, plného obchodíkov so suvenírami a obklopeného dlhými hradbami s baštami, je neopísateľným zážitkom.
Za mestským centrom vystupujú tri vrcholy Titanu, na ktorých boli postavené opevnené veže spojené systémom múrov a cestičiek.
Samotné mesto je ohraničené troma múrmi so vstupnými bránami, vežami a rampami. Za stenami sa vinú kľukaté kamenné cestičky, ktoré sú lemované stredovekými domčekmi a kostolmi.
Štátny filatelistický a numizmatický úrad
Zbieranie mincí a známok v San Maríne je obľúbené, razia sa tu legálne zlaté mince – slávne Scudi a San Marínsky filatelistický úrad poskytuje zberateľom už vyše 40 rokov informácie.
Palazzo Pubblico sa týči na štíte Domus Comunis Magna, ktorý bol pravdepodobne postavený v r. 1380 až 1392. Dňa 17. 5. 1884 bol položený základný kameň súčasného paláca, ktorý sa staval podľa návrhu architekta Francesca Azzurriho. Na práce dohliadal stavbársky majster G. Reffi zo San Marina, na výstavbu sa používali kamenné bloky vyťažené v jaskyniach pohoria Titano.
Palác bol inaugurovaný dňa 30. 9. 1894. Kamenná fasáda je bohato dekorovaná erbmi, podporovaná je troma oblúkmi. Jej stredu dominuje polygonálny balkón. Na ľavej strane sa týči zvonica, na ktorej sú vyobrazené podobizne S. Agata, S. Marino a S. Leo, pod nimi sú umiestnené hodiny.
V pravo od krytého vstupu do paláca sa nachádza mramorová socha architekta Azzurriho. Za vchodom je obrovská vstupná hala bohato dekorovaná erbmi, sochami a mohutným schodiskom.
Námestie pred palácom sa nazýva Pianello alebo Piazza della Libertà. Pod ním sa rozkladá systém cisterien, ktoré sú navzájom prepojené, aby zbierali dažďovú vodu. Slúžia na rezervovanie pitnej vody pre obyvateľov San Marina.
Výstavba baziliky sa začala v r. 1826 podľa návrhu boloňského architekta Antonia Serru na mieste starej farnosti, ktorá sa stala významným medzníkom v histórii architektonického umenia v Taliansku. Je prvým kresťanských monumentom postaveným v pre-románskom štýle.
Súčasná bazilika, ktorá bola vysvätená v r. 1855, je neo-klasického štýlu. Jej vchod zdobia korintské stĺpy. Vo vnútri baziliky je sedem oltárov, cenný je trón Regenta-Kapitána, ktorý pochádza z r. 600.
Kostol San Pietro bol postavený v 16. storočí, zrekonštruovaný v r. 1826. Je celý vklinený do skaly, v ktorej boli dve diery. Podľa obľúbenej miestnej legendy v nich spávali pustovníci San Marino a San Leo. Nad mramorovým oltárom zo 17. storočia stojí socha Sv . Petra od sochára Enrica Saroldiho. V r. 1914 bola pod kostolom vybudovaná krypta, v ktorej sú urny s telesnými pozostatkami svätých.
Rocca, ktorá sa správne nazýva Guaita alebo Prvá veža, sa datuje od 11. storočia. Slúžila ako pozorovacia veža, ktorá bola postavená priamo na skalnatom vrchu. Niekoľko jej ciel slúžilo ako väzenie až do októbra 1970.
Má pentagonálny tvar a nad vstupnou bránou je pripevnený erb republiky, ktorý patril starému Palazzo Pubblico.
Od prvej veže – Guaita, vedie nádherná cesta s panoramatickým výhľadom k druhej veži Cesta alebo Fratta, ktorá sa týči na najvyššom bode pohoria Titano (756 m.). Fratta bola postavená v 18. storočí, má taktiež pentagonálny tvar a jej súčasťou taktiež bolo väzenie.
Vo vyhliadkovej veži a v zámku v súčasnosti sídli Sanmarínske múzeum starobylých zbraní. Vystavené exponáty (535 objektov) zahŕňajú predovšetkým meče, nože, strelné zbrane, luky, brnenia, ktoré pochádzajú z obdobia medzi rokom 800 a koncom stredoveku.
Z veže Cesta je prístup k tretej veži – Montale, ktorej výstavba sa taktiež datuje do 13. storočia, má pentagonálny tvar. Nachádza sa v nej väzenie. V jej okolí je množstvo skál, ktoré tvorili primitívny obranný systém.
Mesto San Marino bolo opevnené viac ako 3 mestskými múrmi, ktoré boli postavené v rôznom období. Značná časť bola zničená, aby sa mesto mohlo rozrastať.
Viac informácií o hlavných mestských atrakciách získate v Turistickom informačnom úrade:
