Rio de Janeiro, hovorovo aj Rio, je mestom v rovnomennom štáte brazílskej federácie v juhovýchodnej Brazílii. V rokoch 1763 až 1960 bolo hlavným mestom Brazílie a Portugalskej ríše (1808-1821).
Mesto má 6 150 000 obyvateľov (údaj z roku 2004) a rozkladá sa na ploche 1285 km². Je to druhé najväčšie brazílske mesto hneď po Sao Paule a do roku 1960 bolo hlavným mestom krajiny.
Metropola je známa karnevalmi, sambou, gigantickou sochou Ježiša pozerajúceho na celé Rio, ktorý je umiestnený na hore Corcovado či nádhernými plážami s bielym pieskom.
Dĺžka pláži v okolí metropoly je približne 80 kilometrov. Najslávnejšími sú Copacabana a Ipanema. Pozor na oceán, ktorý chvíľami ťahá kúpajúcich sa od brehu, najmä najelegantnejšia pláž Ipanema vie byť zradná. Pobrežná hliadka neborákov rutinne zachraňuje spúšťaním košov z vrtuľníkov.
Copacabana je najzaujímavejšia cez víkend, kedy je odstavená aj časť dopravy z nábrežia a po veľkých vzoroch vydláždenej promenády sa preháňajú ľudia v plavkách na bicykloch, kolieskových korčuliach alebo len tak džogingujúc v teniskách. Na širokých plážach sa hrá fantasticky hravý brazílsky futbal alebo plážový volejbal.
Rio je však jedným z najkrajších miest sveta, aj pokiaľ ide o ľudí. Pestrá zmes ľudských rás, v ktorej hlavnými ingredienciami boli krv juhoamerických Indiánov, afrických černochov a potomkov portugalských, francúzskych a španielskych dobyvateľov, vyústila do neopakovateľného typu ženských a mužských postáv, ktoré akoby boli vymodelované na tancovanie samby či vystavovanie v bikinách na svetoznámych plážach Copacabana, Ipanema, Leblon, Flamengo či Botafogo.
Pri stánkoch s občerstvením odporúčame pokojne vychutnať úžasné ovocné šťavy, aké sa pijú iba v trópoch, alebo brazílsky národný nápoj caipirinhu – koktail pripravený z limetiek, hnedého cukru, ľadu a brazílskej pálenky z trstinovej šťavy, ktorá sa volá cachaca.
K životu metropoly, ktorý budete určite vychutnávať, patria aj úžasné večerné predstavenia, na ktorých sa v rytme samby a v záplave svetiel predvádzajú nádherné tanečnice v ešte krajších kostýmoch.
V Brazílii sa hovorí po portugalsky, angličtina vám pomôže len v hoteloch a turistických zariadeniach. So španielčinou sa už dohovoríte ľahšie, pretože Brazílčania španielčine zväčša rozumejú, no odpovedať vám budú po portugalsky. Oba jazyky sú si podobné skôr v písanej podobe, výslovnosť je pomerne odlišná.
Ľahšie prežiť pobyt v meste vám pomôžu aj drobné mince. Väčších bankoviek sa Brazílčania boja a za väčšie peniaze považujú všetko nad 20 realov. Naopak, pár pripravených drobných vám v štáte, kde na prepitné čakajú armády zamestnancov, vždy uľahčí cestu.
V aglomerácii žije okolo desať miliónov obyvateľov. Nie je možné ich presne spočítať, pretože najmä v štvrtiach chudoby – neslávne známych favelách, ktoré sa ako bizarné skladačky primitívnych domčekov a chatrčí živelne štverajú po strmých svahoch hôr, pribúdajú každý deň tisícky obyvateľov. Láka ich bohatstvo južnej časti mesta, ale aj jednoduchý spôsob života vo favelách, ktorý sa vymkol akejkoľvek kontrole štátu.
Pochopíte to, keď sa vyberiete večer na prechádzku a uvidíte vchody do luxusných domov zamrežované či strážené ozbrojencami.
Pomyselnou čiarou, ktorá rozdeľuje policajtmi chránenú a policajtmi prehliadanú časť mesta, sú doširoka rozpažené ruky Krista. Pred jeho tvárou, v južnej časti mesta, je bohatstvo a relatívne bezpečie. Za chrbtom Spasiteľa je už len bezprávie a bieda.
