Významné mesto Gemera Rimavská Sobota sa rozprestiera na severe Rimavskej kotliny, časti Juhoslovenskej kotliny, na rieke Rimava.
Najstaršie doklady o osídlení pochádzajú z praveku. Už v 12. storočí však bola známym trhovým strediskom, čo dokazuje aj pôvod názvu mesta pravdepodobne podľa miesta usporadúvania sobotných trhov pri rieke Rimava.
Najstaršia písomná zmienka je z roku 1270 v listine kaločského arcibiskupa Štefana, kde sa už spomína ako staršie sídlo. Výsadné práva mesta Budína získala 5. mája 1334 (potvrdili ich až o rok neskôr) a každoročne sa tento deň pripomína ako deň mesta. Dlho sa rozvíja ako poddanské mesto. V rokoch 1441 – 1460 ovládli mesto vojaci Jána Jiskru z Brandýsa. V druhej polovici 16. storočia sa dostala pod nadvládu Turkov ako súčasť fiľakovského sandžaku.
V meste sa postupne rozmohla remeselná výroba a obchod, najmä v 18. a 19. storočí. Dôležité pre mesto zostali sobotné trhy a jarmoky na dobytok a kone. V roku 1784 sa stala sídlom Gemerskej stolice a od roku 1883 Gemersko-malohontskej župy.
Nová mestská zástavba vznikla po požiari v roku 1506, keď základom sa stalo priestranné námestie s ulicami rovnobežnými so stranami námestia.
Kultúrny život v meste podporovala spoločnosť vzdelancov založená v roku 1792 a viaceré knižnice, napr. Knižnica malohontského seniorátu, muzeálny spolok Gemersko-malohontskej župy z roku 1882. V tom istom roku vzniklo aj múzeum.
V meste sa narodil sochár Štefan Ferenczy, básnik Mihály Tompa. Pôsobili tu spisovatelia Janko Jesenský, Kálmán Mikszáth i Terézia Vansová.
Rimavská Sobota - Úvod
V regióne sa oplatí vidieť
Prehľad kúpeľov a pobytov. Wellness pobyty, víkendové pobyty, wellness hotely, kúpeľné pobyty, relaxačné pobyty a liečebné pobyty na Slovensku, v Čechách, Maďarsku, Rakúsku a Slovinsku. Popis a rezervácia pre každý pobyt online.
Téma: Kúpele
Na južnom okraji Stredného Slovenska, pri hraniciach s Maďarskou republikou, v okrese Rimavská Sobota ležia v rovinatom kraji povodia rieky Rimavy pod južným úpätím Slovenského Rudohoria v nadmorskej výške 174 m malé slovenské kúpele so vzácnou liečivou jódovou vodou – Číž.
Téma: Kúpele
Východiská:
Rimavská Sobota
Na okolí doporučujeme navštíviť
Zvaná tiež Izbica, nachádza sa v Starohorských vrchoch. Je typom puklinovo-rútivej jaskyne, ktorá vznikla erozívnou činnosťou podzemných vôd a rútením sa povaly. Jej výzdobu tvoria biele pagody, sintrové jazierka a nástenné vodopády s ružovkastými záclonovitými závesmi. Dĺžka prevádzkového okruhu je 800 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Banská Bystrica
Nachádza sa v Slovenskom krase na juhozápadnom úpätí Silickej planiny, kam celý jaskynný systém prechádza a meria spolu 22 km, z čoho 5,1 km patrí Domici. Mohutná kvapľová výzdoba, charakteristické sú tzv. bubny, štíty a jazierka.
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Rožňava, Slovenský Kras (horstvo)
Je najväčšou a najkrajšou aragonitovou jaskyňou v SR. Jaskyňa je vytvorená v bielych a modrých kryštalických vápencoch. Pozostáva z chodieb a siení po tektonických poruchách, zväčšených koróziou presakujúcich vôd. Výzdobu tvoria väčšinou biele trsy a kríčky aragonitu, ktorých biela farba ostro kontrastuje s modrými vápencami. Prevádzkový okruh meria 300 m.
Téma: Jaskyňa
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase a je vývojove veľmi mladá. Preteká ňou Čierny potok, ktorý sa objavuje ako podzemný tok v neďalekej Silickej ľadnici. Výzdoba jaskyne je biela, žltá až hnedočierná, charakteristické sú biele brká, 2-3 mm hrubé, miestami 2,5 až 3 m dlhé. Prevádzkový okruh je 300 m dlhý.
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Rožňava, Slovenský Kras (horstvo)
Je najväčšou kvapľovou jaskyňou južnej časti Nízkych tatier, v Bystrianskom krase. Pozostáva z kľukatých chodieb v troch úrovniach. Má peknú voskovožltú výzdobu v podobe záclonovitých závesov. V súčasnosti je v jaskyni zriadené sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest. Prevádzkový okruh meria 650 m.
Téma: Jaskyňa
Východiská:
Brezno
Info Rimavská Sobota
Okolie