• Letenky
  • Hotely
    Kde
    Príchod
    Odchod
  • Zájazdy
  • Knihy
  • Prenájom áut

Pri Morskom oku

O turisike v oblasti Vihorlatské vrchy. Bukový les nad Remetskými Hámrami, okolo Morského oka.

Pustiť sa na výlet v horúcom lete do zalesnenej oblasti so sebou prináša hneď niekoľko nevýhod – dusno, prehnané množstvo hmyzu, nepredvídateľnosť prehánok (no hej, záleží od možností stravovania). Zároveň sa ale vynárajú možnosti zamerať sa na detaily. V bujnej vegetácii sa skrývajú obrázky, ktoré sa v iný čas v roku neobjavia. Obrňte sa trpezlivosťou a pozor na žihadlá.

Bukový les nad Remetskými Hámrami
Vihorlatské vrchy sú uvedené medzi najviac zalesnenými oblasťami Slovenska. V sopečnom pohorí prevládajú buky, ktoré pokojne môžete nazvať žmurkajúcimi. Cesty sú nimi hojne lemované, aspoň sa v lese necítite osamelo. Hoci v tomto ročnom období sa zver veľmi neukazuje, bola by škoda podceniť mloky, hady a slimáky, ktoré vyliezajú niekedy až v nechutných množstvách.

Salamandru sa mi posledný krát podarilo uvidieť asi pred štyrmi rokmi vo Veľkej Fatre. Ak sa raz vo vašej blízkosti objaví, stačí minimum pozornosti, aby ste tohto výrazne sfarbeného tvora uvideli medzi listami na zemi. V porovnaní so žabou, ktorá je príliš rýchla alebo slimákom, ktorý v strachu často nevystrčí ani jedno oko z ulity, je salamandra škvrnitá vďačná modelka. Pamätám si, že tá fatranská mi ochotne vyliezla na topánku. Salamandry spod Vihorlatu sa nechajú naaranžovať rovnako bez výhrad. Ak máte cit v rukách a nemáte odpor ku slizu, stačí jej nastaviť dlaň, nastúpi ako do výťahu. Inak je vhodná aj palička, ktorej sa pridrží a nechá sa položiť kam treba.

Remetské Hámre, kde začína náučný chodník vedúci až na Morské oko a potom ďalej na Sninský kameň, stále žijú zo silnej tradície drevorubačstva, pálenia dreveného uhlia, baníctva a železiarstva. Treba však oceniť aj jabloňovo čerešňové sady, ktorými sa končia kopce a začína Východoslovenská nížina. V Remetských Hámroch začína náučný chodník, vedúci až do Sniny.

Okolo Morského oka
Morské oko je jednou zo Slovenských zvláštností. Jeho vznik a okolie je presne opísaný na siedmych paneloch, z ktorých prvý je ešte v dedine pri obecnom úrade. Keďže miesto je v lete hojne navštevované školskými výletmi, vedie k oku asfaltka, čo pre náročnejšieho turistu znamená príšernú nudu. Je preto lepšie sa vyviezť autom k jazeru (8 km) a ušetriť čas na oveľa zaujímavejšie výstupy alebo si pribaliť bicykel. Celé okolie je totiž popretkávané viac či menej náročnými cyklotrasami, ktoré sú prehľadne značkované a vo veľmi dobrom stave.

Brehy Morského oka, ktoré sa vytvorilo pred miliónmi rokov sopečnou činnosťou, vyzerajú, akoby sa na nich ozaj zastavil čas. Odkedy zabudnutý kúsok mora vytlačili posuny pôdy na povrch, nič sa nezmenilo. Pstruhy plávajú bez obáv tesne pri brehu (všade platí prísny zákaz lovu rýb a inej zvere) a je ich veľa. Veľmi veľa. Asi som nikdy nevidela viac pstruhov pokope. Treba si odmyslieť chaty a ste na ceste do praveku. Okruh okolo oka má 4 km. Odporúčam navštíviť skoro ráno, kým fantázia pracuje na plné obrátky.

Žltá značka vedie k Malému morskému oku. Hore kopcom to netrvá dlhšie ako 15 minút. Miniatúrne jazierko vyzerá v dobrom počasí ako zrkadlo. Aj z tohto miesta sa môžete napojiť na trasu vedúcu na Sninský kameň (4km). Nech mi je odpustené, že som šancu vidieť kríž na skale tentokrát oželela. Trasa totiž prekonáva výškové rozpätie od 618 do 1005 m.n.m. Ak sa na to fyzicky necítite, radšej sa do Sniny odvezte autobusom, inak za vaše slušné vyjadrovanie neručím. Treba ale povedať, že výhľad, ktorý sa po výstupe naskytne, je nádherný, čarovný, malebný, úchvatný, najkrajší na svete. Zhora vidieť celé údolie Cirochy, vihorlatské lesy a nížinu. Mne to raz stačilo, spomienka je dodnes živá.

Poslednou časťou náučného chodníka je zostup na Sninské rybníky (8km). Po absolvovaní celej prechádzky sa určite vrhnete do vody. Majte na pamäti, že rybníky sú ľadovcového pôvodu. Prehriaty človek je schopný kde–čoho, tak aby ste to ešte rozchodili. Sninské rybníky sú rekreačná oblasť, kde sa platí vstupné a jazerá sú upravené ako kúpalisko. A sú osviežujúce, že až.


Detail na záver
Bujná vegetácia, akokoľvek nádherná, dokáže pokaziť náladu, ak vám zakrýva výhľad na zaujímavé skaly alebo bráni priechodu k potoku. Človek však takto dostáva šancu precvičiť si svoju trpezlivosť.

V júli sa na vlhších miestach objavuje výrazný žltý kvet – telekia ozdobná. Rastie asi do metrovej výšky, netreba sa k nej veľmi zohýnať. Mala som šťastie na motýlie a včelie nálety, výsledok príjemne prekvapil aj mňa samú. Ak ale nechcete skončiť ako autorka tohto článku – s hrčou na nose, naučte svojho psa móresom a nedovoľte mu vletieť do každého záberu. A už vôbec nie vám do ksichtu, keď fotíte babočky a chrústy. Stačí, že nedajú pokoj oni sami (radšej sa poinformujte v knihách, ktorý chrobák „kúše“, a ktorý nie – budete sa menej báť).

A už len fakt jediný detail – Chránená krajinná oblasť Vihorlat zasahuje do okresov Humenné, Snina, Sobrance. Do Remetských Hámrov sa dostanete od Michaloviec, keď miniete Zemplínsku Šíravu a za obcou Poruba pod Vihorlatom vo Vyšných Remetoch odbočíte doľava. Hámrami cesta končí.


Autor/zdroj: Elis
Text bol naposledy zmenený dňa: 17.12.2002