Na cestu do Kanady odlietam z Prahy cez Montreal a Toronto do Vancouveru. Potom zmením prostredie a nastupujem na trajekt (ferry) z Vancouveru do mojej cieľovej stanice, do hlavného mesta Britskej Kolumbie - Victorie na ostrove Vancouver.
Ešte pár stoviek kilometrov na západ a už som na východnej pologuli. Hoci som takmer 36 hodín nespala - časový posun, dĺžka letov, čakanie na odlety a trajekt - vychutnávam si pohľad na vysvietený nočný Vancouver, vôňu Tichého oceána i relatívne pokojnú highway do Victorie k svojim priateľom.
Východnú časť mesta obmýva Tichý oceán a na obzore vidieť zasnežené vrcholky Mt. Olympic v štáte Washington v USA. Prechádzam štvrťou Oak Bay k pobrežiu. Domy sú väčšinou jednoposchodové, stavané skôr do šírky ako do výšky. Aj tu sa odzrkadľuje fakt, že Kanada nemá problém s priestorom. Nikde nevidím ploty, ktoré u nás oddeľujú susedov. Túto funkciu plní trávnik alebo kvetinová záhradka ladená od tých najpestrejších farieb až po prísne jednofarebné ladenie kvetov, avšak rôznych druhov. Každému ako sa páči. Tí, čo nemajú vlastný alebo prenajatý dom, bývajú v bytoch prenajatých od rôznych spoločností. Vidím mnoho pútačov s oznamom na prenájom. Voľných bytov je neúrekom, človek im môže len závidieť. Na prízemí takéhoto bytového domu je práčovňa a sušiareň, kde za 25 centov vyperiete a za ďalších 25 centov usušíte bielizeň. Aj preto tieto balkóny nezohyzďuje bielizeň, ako sme zvyknutí z našich panelákov, ale balkóny zdobí množstvo kvetov. Na spoločných chodbách sú plyšové koberce, ktoré denne vysáva domovník a údržbár v jednej osobe. Je zodpovedný za čistotu bloku, a tá je skutočne príkladná, za výťahy ktoré sú osvetlené, nepopísané a v zime vykurované. Má na starosti všetky spoločné priestory: parkovisko - každý byt má vymedzené miesto na parkovanie alebo garáž, vstupnú halu so zeleňou, chodby a výťahy, práčovne a sušiarne. Za záhradu a oddychové plochy zodpovedá ďalší zamestnanec.
Parlament je vysvietený malými žiarovkami okolo celého obvodu, tak ako sme zvyknutí z vianočných výzdob. Takto vyparádený parlament sa zapáčil aj Victorijčanom a preto ozdobu z Vianoc 1992 nezložili, ale vždy večer ju rozsvietia. Je to jeden z najlepších orientačných bodov v meste. Vstup do parlamentu pre verejnosť, je len do jeho pravého krídla. Po kontrole senzormi vchádzam do prvej haly. Sú tam portréty všetkých súčasných predstaviteľov Kanady a Britskej Kolumbie. Druhá hala slúži na schvaľovanie zákonov, je zariadená nábytkom z prvej polovice tohto storočia. Tretia hala ústi do dlhej chodby, kde sú po stenách zavesené fotografie zo zahraničných ciest kanadských predstaviteľov a z návštev svetových politikov, ktorí boli v Kanade. V parku pred parlamentom je socha kráľovnej Victorie, podľa ktorej toto hlavné mesto Britskej Kolumbie dostalo meno.
V univerzitnom areáli sa nachádzajú budovy fakúlt, knižnica, internáty, parkoviská, obchody, kiná, športové ihriská, bazény, fitnesscentrá, materská škola a ihriská pre deti, ktorých rodičia ešte študujú. Toto všetko slúži asi 20 tisíc študentom a je to skutočne mestečko
V nedeľu odchádzame s priateľmi na výlet do Parksvillu. Je to asi 250 km východne od Victorie, smerom na Nanaimo. Vyrážame o 7.30 hod. ráno, aby sme sa nedostali do víkendovej rannej dopravnej zápchy. Väčšina obyvateľov nás nasleduje. Opúšťajú svoje domy, aby víkend prežili na svojom letnom mieste - na pobreží, na jachte, na rybačke, v horách … Po asi dvojhodinovej ceste po diaľnici sa dostávame do Parksvillu a nájdeme posledné voľné miesto na neplatenom parkovisku. O jedenástej sme na piesočnatej pláži pri Pacifiku. Je veľmi veterné počasie, svieti slnko a obloha je bez obláčika. Od pláže k oceánu treba ísť ešte asi sto metrov, keďže je odliv. Okrem mnohých turistov sú tu aj súťažiaci. So sebou majú murárske náradie - lopaty, kelne, fúriky, vedrá, filce, špachtle, dosky … Z piesku idú stavať rôzne stavby. Sú limitovaní časom prílivu a plochou 10 × 10 m, ktorú každému družstvu pridelili organizátori. Stavajú jednotlivci i celé rodiny alebo priatelia. Porota vyčlenila aj osem detských kategórií. Motivácia pre stavbárov je veľká. Prvá cena 10 tisíc dolárov je dostatočne povzbudzujúca. Keď sa prechádzam po pláži, vidím stavby piesočných zámkov s vchodom, oknami; jeden má dokonca aj dvere. Ďalej pyramídy, sfingy, chobotnice, žraloky, postavy ľudí … motívy sú skutočne z tých najrôznejších oblastí. Samozrejme, že stavby z piesku prilákajú na pobrežie mnoho návštevníkov, ktorí nestačia obdivovať krásne výtvory. A tak tu nechýbajú stánky s občerstvením, ale tiež aj s plyšovými hračkami, so šiltovkami, s indiánskymi suvenírmi, s výrobkami z kože atď. Hrá hudba z reproduktorov, vo vzduchu sa objavia parašutisti, šarkany a balóny. Je tu aj prvá pomoc, zatiaľ však nemuseli zasahovať. Nikde nevidieť ani necítiť alkohol. Mimochodom, na predaj alkoholických nápojov slúžia samostatné obchody. Každý kto má psa, chodí na výlet aj so psom.
A opäť sedíme v aute - na ceste do pralesa, ktorý máme po trase. Večer unavená z celodenných dojmov zaspávam po prelistovaní časopisu Beautiful Britisch Columbia, kde píšu o hrozbe vulkanickej činnosti na západnom pobreží Kanady. Dúfam, že to nebude počas môjho pobytu …
Ing. Janka Slobodníková
Tento text bol prevzatý z časopisu Cestovateľ so súhlasom vydavateľa.
